ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tak temno čosi v srdci bolí a hlava biedna v dlane klesá, či ona v lásku moju zvolí, či na mňa kedy usmeje sa. Či kedy blysnú hviezdy jasné z jej očiek ma mňa? Sotvy veru. Tie moje duše túžby strastné to chladné srdce nepreberú. Ba znivočí ma — srdcom tvrdým, hej, milá, koľkej lásky lkanie prebehlo cezeň prúdom rudým. Ty o tom nemáš ani zdanie. Nemáš, nuž škoda, večná škoda, že srdcia naše rôzno bijú a že nezvedie lásky zhoda nás, lístky mieru neprikryjú. Nuž zbohom… a ja v temné časy, však tebe prajem pekné chvíle, bár mne svetielko zastrela si a sebou vzala všetko milé. Ach, u mňa len noc a bôľ a ston poostal — súdruh celým žitím, ja viacej nikdy radosti tón k poteche duše nezachytím. Však dosť už spevu, v polnoc zvučí hlas zvonu temný v strastnom chvení, nech sen zas trochu — srdce zmučí borby bôľ, čo sa nepremení.