SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pod Milkov obraz

Sotva postihnem napísať pod Milkov obraz malú stať, z tých upomienok mladých liet, keď ešte kvitol lásky kvet. Pamätám — mesiac zamlžený, ja čakal dievča roztúžený. Ako hviezdičky ligotanie bolo to naše milovanie. Tak čisté ako ten jej lesk, a predsa v duši koľký stesk mi ostal — súdruh v mojom žití — to žiadne pero nezachytí, to žiadne slovo nevysloví, čo mal by rieknuť Amorovi. Nuž škoda písať haky-baky, to nezmysel len všelijaký. Veď ešte i dnes mesiac bledý práve ak svieti, ako vtedy, i hviezdy vidno ligot smavý — len toho niet, čo hrob vzal tmavý, len — darmo kráčam v mysli späť, tej lásky v srdci dávno niet.