SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo tam, to tam

Čo tam, to tam… Ach, márne hľadím ku horám. Hľa, chumeľ sa tam kási belí, poslovia zimy doleteli, belostný, chladný sypú prach po skálí a po svrčinách. Čo tam, to tam… Už dávno túto nôtu hrám; jej tón sa teskný v srdce vkráda, že z krásy už len maškaráda sa mysľou mojou poneviera, tou mdlou peruťou netopiera. Čo tam, to tam… Hľa, ako darmo nariekam, cez slzy závoj hľadiac tesný na obraz dávno zašlej vesny, čo v hmlách sa mi šedých tratí — tá nikdy sa viac nenavráti. Čo tam, to tam… a predsa ešte spomínam, čo zmietla žitia povíchrica, tú kytku z ruží, ten peľ líca, lesk očiek modrých, tmavý vlas — ej, časy šťastia, škoda vás!