Dielo digitalizoval(i) Peter Páleník, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 62 | čitateľov |
Toľko žiaľu som už vložil v totie verše — sa mi zdalo — že ho v srdci ni do jednej malej piesne neostalo. Aj citu tiež, nech to niekto znesie, zviaže v kytku jednu: mnohé očká šťastím blysnú, mnohé líčka žiaľom zblednú. Tak som dumal, žiaľ sa minul i cit, zbudli iba slová, ozdôbka to tamtých leda zlatá lebo koralová. Nuž bez žiaľu i bez citu — sťa zorami večernými — na chvílenku, pred zhasnutím, pobavím sa ešte s nimi. Pobavím sa, so mnou ktosi zrozumie vo verši slovu, uškrnie sa, povie možno: „Hľa, ten človek spieva znovu.“ A mne zdá sa, že v tých slovách predsa ešte čosi zvučí z časov dávnych, keď som sníval mojej milej o náručí.