SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Horou

Šiel som horou, čistinou spievajúci s dievčinou, podperil som širáčik svoj z mladej jedle čečinou. Dievča sebe z kvietkov zas venček vplietlo v tmavý vlas taký pekný: hľadeli sme v jazere svoj na obraz. Zadul vetrík sihlinou, pohnul plesa hladinou: razom zmizol z našich očí šuhajíček s dievčinou. — Dnes tou horou blúdim tam, pleso, jedle pozerám, v šume hory čujem čosi, ako volá: už len sám!