ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Šiare — Žiare, sú lúky v chotáre lieskovsko-zvolenskom vyše Žobráckej. Žiare srovnaj s miestom pre obete pohanské určenom; indicky: pužiari; alebo srovnaj pohanské hrobitovy a pálenie mrtvôl.

Zlatý potok menuje sa ďah vyše spomenutých Žiarov s hora hradskej medzi roľami. Prečo menuje sa Zlatým potokom? Je hodno úvahy.

Medzi roľami, lúkami pod Bakovou jamou nachodiace sa Priepadiska nosia tiež významný názov. Vŕšky od Bakovej jamy svahom až k mestu Zvolenu ležiace sú veľmi preplnené vodou a prúdami podzemnými, čo bezpochyby kedysi zapríčinilo meno Priepadiskám. Srovnaj: priepastník, pekelník.

Bakova jama a Bakov- ináč i Lukovian-háj, role, lúky, lesiny, samému mestu vlastníckym právom patriace a od chotára lieskovského po vŕškoch rozložené, majú obzvláštny drievny názov. V bájesloví Jama volal sa jeden pohanský boh — Dharmaradža, virtutis vel rex judex — Hermes, čo berlou duše po pekle naháňa. Srov. Jama, boh hrobu a pekla; Gama — priepasť, peklo; slovensky: priepastník, pekelník. Bakov-háj a vôbec Háj je názov prastarý, totožný s indickým: Hu, Havaja (Agni), a znamená pôvodne miesto obetné, zahájené a ohradené v lesinách, ku ktorým pohani chodievávali modloslužby konať alebo pochovávať svojich zomrelých. Takéto háje ležia obyčajne na východe a tak leží i tento Bakov-háj, a síce z jeho hrebeňa od západu svahom rozprestiera sa do hlbokej, kotlu podobnej doliny oproti východu. Od tohoto Bakov-hája, ta ďalej na západ, leží zas druhý háj, na ten čas v rybárskom chotári, a patrí hájnickej rim.-kat. cirkvi; srov. Hájniky. Hora pod menom „Háj“ tiež nachodí sa v zvolenskej hore, „Veľká stráž“ dosiaľ a vždy nazývanej; tiež leží oproti východu slnka. V tomto ďahu mestských lesín kde-tu ešte čnejú zo zeme jakoby ohradné múry. — Háj-hora nachodí sa i vo veľkej mestskej hore medzi horou „Koreň“ a „Zlatým kopcom“. Srovn. Haja Ďunďa, Haja.

Role pri Bakov-háji, ležiace trochu na polnočno-západnej strane, volajú sa zanímavým, starobylým názvom Vtáčnik. Srov. u Vendov strieľanie vtáka.

Poniže teraz spomenutého „Vtáčnika“ po vŕškoch ležiace role volajú sa Borovian-potok, a hneď za týmito roľami máličko na polnoc sú kopce rolí Borová hora. Kedy boly tieto role borovou horou, tomu niet nikde písomnej stopy, a predsa dávno, veľmi pradávno musela tu byť hora, a síce borová, lebo pred niekoľko desaťletiami pri čistení jazierka, ktoré nachodí sa na temäni Borovej hory a kúpeľu mestskému vraj dáva liečivú vodu, našli sa mnohé, síce už ztrúchnatelé ale hodné kusy borového dreva, a tiež množstvo semenných šúľkov borových. Srov. v bájesloví bytnosť Bor, Bor-me, indicky Bara, Barabara (Bram).

Čertolín, leží hneď pod Borovou horou na skalnatom brehu oproti západu. Sú to roličky, záhrada, lúčky, kroviny. Je to neveľký priestor, ale zanímavý, s utešeným výhľadom na Hron, dolinu pohronskú oproti Bystrici a na hole pozabystrické. Priestor Čertolína očaruje každého, kto sa naň postaví a rozhľadí. I toto meno Čertolín poukazuje na pradrievnosť a na bájeslovie, z pohanských časov pozostalé — na pamiatku.

Rákoš, meno ostredkov, lúk, hneď za hronským mostom s hora hradskej do Hájnik vedúcej a medzi Hronom ležiacich; i bez upozornenia meno to významné. Srov. tábor, držanie snemu pod holým nebom, od rokovať. Ludvik Veľký, kráľ uhorský, držal poľský snem vo Zvolene.

Jeruzalem, meno lúk s dola mosta hronského pri samom Hrone ležiacich. Neznať, kedy a jakou náhodou povstalo.

Tepličky, ďah hneď s dola Jeruzalema na pravej strane Hrona ležiaci poukazuje na niekdajšie kúpele. — Oproti na ľavej strane Hrona sú:

Lúky Podladnice, a síce horné, lebo nižšie podľa Hrona sú i

Dolné Podladnice. Srov. Lada, indicky Lakšumi; srov. Ladoň, indicky Lakšuman.

Teraz už pri názve Podladnice treba hneď spomenúť meno role Nad lazmi, ktoré nadlazy ležia povyše a neďaleko Podladnic za takrečeným Harajchom, a tiež pri samom Hrone z ľavej strany a na jeho 7 — 8 metrov vysokom brehu. — Laz, Lazy; srov. laziť, láska, Lel, Lelo, totožné s indickým: Las, Laš, Lela, Lal.

Harajch meno nosia role i starý cintorín, a zvlášť jeden obvyšný breh z ľavej strany Hrona, z ktorého Harajch-brehu je utešený výhľad krásnou dolinou, Hronom krútňavým pretekajúcou, až k B. Bystrici, a na hole, buď modré, buď sňažné, pozabystrické. Hrona ustavičné hrčanie, tu na Harajchu načúvané, každého človeka zaujíma; tečie on tu jakoby sám so sebou harašil, rozprával. No ináč srov. Hara, čert Hara, ind. Hara (Šiva); srov. Herovít, Horovít — Svatovít. Srov. Hvara, hvariť. Srov. horím, háram, — háraním i páliť. Srov. Rarach, Rarášek.

Hlodné, meno lúk smerom na západno-polnočnú stranu oproti Kováčovej, zdá sa tiež byť významné a starobylé.

Stráž Malá a Veľká, sú lesiny mesta Zvolena od Buči a Turovej. Stráž má vojenský, obranný a pradrievny význam. Stráž bezpochyby stála v spojitosti s tak od pravekov menovaným Pustým hradom, ležiacim s druhej strany Hrona po vysokých hrebeňoch lesín. Vo Veľkej Stráži jestvuje háj už hore podotknutý. Tam tiež nachodí sa ďah lesín pod menom Vlčie jamy. Srov. Vlk, Vlkolak, Upior. V tejže Veľkej Stráži je jeden najvyšší vrch (les), Gagurka vždy menovaný. Srovnaj ind. Guru — Griv — hora, i hriva; Gagurka — Ga — háj — zahájená, ohradená hora — ohradené miesto na modloslužbu, miesto veľkňaza, spolu sudcu nad životom a smrťou, spolu opatrovníka zákona, miesto strážené vojskom. — Malú Stráž od bučianskeho podmýva jarok, turovským menovaný, a povyše leží obec „Turovo“. Ďalej povyše, už v horách kremnických, skala Velestúr s runským nápisom. Srov. Tur, Turíce, Veles, Volos; či nie: vel — les — Turov? — Prichodí podotknúť: že keď runy — nápis velestúrsky — boly nájdené a vysvetlované, ich vysvetlovateľovi sotva na myseľ prišla obec „Turovo“, pri Zvolene ležiaca. Srov. velestúrsky nápis. On zneje, dľa udania: „Prechach Silian ot morame, z rumuch Kremenitja te turv i vsia grada, i bě gode po turu dve ste se osmdst.“ Nápis tento, dľa pravdepodobnejšieho dômyslu, vzťahuje sa nie tak na Eturum v Turčianskej stolici, jako skôr na zvolenský Pustý hrad. Veď nápis ten nachodí sa nie na strane od Turca, ale od Zvolena; a veď nápis ten i tým postupom a smerom oproti Zvolenu zneje takto: „Prišiel Silian (údajne nemecký národ Silingov, výbojný, z lúpeže žijúci) od Morane (nálezca a vysvetlovateľ nápisu od Morane vysvetluje, že od polnoci; či nemá sa vysvetlovať „ot moravy“, „ot mora“, teda od západu?), zrúcal (napred) Kremnicu, potom Turovo (srovn. obec Turovo pod kremnickými vrchmi pri Zvolene) i všetky hrady (t. j. blízko Turovej: bezpochyby Pustý hrad vo Zvolene a okolo neho tie hrádky v Ostrolúckom, pri Môťovej a Lieskovci) a bolo to roku 280 po turu“ (okolo roku 280 po lebo pred Kristom). Zvolenský veľký hrad, teraz Pustým hradom menovaný, siaha do časov Rastica; tento ho asnáď len opravil oproti Frankom. Srovnaj Tur — boh vojny.

Varta. Toto meno nosí vŕšok rolí pri samej Bakovej jame. Srov. varujú — zavrem, vráta.

Z ľavej strany Slatiny a pri jej vtoku do Hrona nachodiace sa lesiny mesta Zvolena majú mnohé staro- a prastarobylé názvy, a tieto svoje mená podržaly do dnes, na pr. Pustý hrad po hrebeňoch lesín a po bokoch hrebeňov tých v podobe nového mesiaca ležiaci, do zeme a nad zemou niekdy prapradávno stavaný a už od pradávna zrumený. Srov. Heeren Zusätze zu den Ideen — o indických svätinách; srov. velestúrsky nápis; srov. Šafárikove Starožitnosti o Rasticovi; srov. Arib-Vichingov časy; srov. Zipserovu knižočku „Neusohl und dessen Umgegend“; srov. doterajšiu zvolenskú povesť, podľa ktorej na tamojšom Pustom hrade máta, straší chodiacich tam po hore sbierať jahody, huby, maliny atď. a poklady stráži, tu i tu pivnicu plnú pokladov otvorenú ukazujúc, istý, jako ho v Zvolene menujú, Barát; srov. Bharati, u Indov bohyňa dejín, manželka čili ženská polovica boha Brama; srov. pohanský veľkňaz; srovnaj i druhú zvolenskú bájku, podľa ktorej raz pastierovi ztratil sa bujak od čriedy v bok do Pustého hradu, kde zamumlajúc otvoril sa pred ním vrch; bujak vošiel dnu a tam soľ lízal, lebo že ho videl pastier za ním dnu vošlý. Tenže pastier mal videť v tejže pivnici kopy veľkých, skvelých pokladov, že mu až oči oslepovaly, a že ztade sa len tak vyslobodil, že chytil sa chvosta von utekajúceho bujaka, ináč žeby tam bol ostal na večnosť. No všetko to poukazuje na pravekosť Zvolena, na jeho niekdajšiu veľkosť a slávu.

Matčí zámok. Meno to nosí neďaleko Pustého hradu na východno-poludňajšej strane ležiaci vrch a les. Na dolnejšom a dosť strmo vyvýšenom konci tohoto vrchu čnejú hore samorostlé, s viac končiarov záležajúce skaly, ktoré od polnočnej strany pri zemi vyzerajú, jakoby niekdy okresané boly bývaly. Srov. ženskú polovicu boha Šivu, prísnej, zlej povahy, — u Indov Amá; srov. Uma; srov. Mama, Mamka; srov. Madhava (Višnu), manžel bohyne Má čili Lakšmi = bohyňa Leto, odtiaľ i sviatky Letnice.

Baba nosí meno les na vysokom, strmom vrchu chotára ostrolúckeho. Srov. Zlatá Baba — bohyňa pôrodu, šestonedeliek — genetrix; srov. baba pri pôrode; srov. baba, babička, i koláč baba podnes tu tak volaný; srov. Slepá baba, Ježibaba, Jagababa — ohnivá čili vatrivá Bhavani — bytnosť dávajúca. Srov. ind. Bhavani — ženská polovica boha Šivu dobrej povahy. (Bohyňa Šiva mala byť dvojpohlavná.) Srov. Šiva — bohyňa porodu a šestonedeliek.

Vráta menuje sa jedno miesto hory na úpätí vrchu Baba, a síce od poludňajšej strany. — Vráta, snáď Vatra — Avatary, čiže pretvary.

Pokorová, leží neďaleko hory Vráta; tiež zvláštny názov.

Na plese, v tomže ďahu menuje sa kus lesa. Je to neveľká plocha, jakoby niekdy schválne kopaná rovinka, na ktorej niekedy stojí barinka z dažďov, zo sňahu. Srov. plesot, pleso.

Zlatý kopec tiež nosí meno v tomto ďahu. Srov. Helmond: Slavi (in Pomerania) quoties bellicus tumultus est, omnem annonam paleis excussam, aurum atque argentum et pretiosa fossis abdunt. Srov. Mauritii Strateg. Slavorum gentes Antarum, res suas necessarias recondunt sub terra, nihil superfluum palam possidentes. Srov. ženskú polovicu boha Šivu, znamená bohyňu bytnosť dávajúcu. Srov. indický vrch Meru. Srov. i Zlatá baba = bohyňa pôrodu, šestonedeliek. Tu nachádza sa i

Vtačí kopec. Srov. hra na strieľanie vtáka. — Taktiež sú tu Kukučky Horné a Dolné.

Nemecká dolina, les za Pustým hradom proti západno-polnočnej strane ku Hronu. Prečo nemecké? Srov. už hore spomenutý nápis velestúrsky; srov. časy Frankov (Nemcov) a Arib-Vichingov.

Či títo nedali snáď meno doline, keď vodrali sa ňou ku hradu, teraz Pustým hradom menovanému.

Krvavý potok volá sa od pravekov do dnes jedna čiastka hory svahom do doliny neresnickej ležiaca, pod Veľkým vrchom. Potoka tam niet.

Neresnica, meno hlbokej úzkej doliny proti Dobronivej, s potokom tohože mena. Srov. neres rýb; srov. ind. nara, narajama Višnu; persky nereš; srov. nara — voda, more.

Haputka, role, lesiny nad Slatinou, pod Pustým hradom. Čo znamená?

Sybyllov kút sú lúky podobné Ladnicam pri Hrone.

Jesenice, hora, niekdy mestu Zvolenu patriaca, leží v chotáre ostrolúckom za Gundou, v lesnej doline, a nieto v nej ani stopy dreva jasenového. Srovnaj Jesen, Jasni, ind. Isi, Esi, Izani, Esani (Bhavani). Gunda, srov. Vay-Gunda.

Zvolen. V starodávnych listinách písali Zolum. Srov. staročeské letopisy, ktoré spomínajú modlu Zelu, niekde i Zelnu, ktorej obetovaly sa vlasy a nechty. Srov. Zelon — Zelun, ind. Hari (viridis t. j. Višnu). Srov. Zvatovit — Svatovít. Srov. Zinzolen.

Teraz ideme urobiť porovnanie týchto názvov s terajšími hrami, obradmi, obyčajmi a výrazmi zvolenskými.

Máje brezové vo Zvolene doteraz mládenci stavajú dievčencom v májovej noci pred domami. Srov. Maurice: „Indien antiquities“: v Indii svetí sa sviatok Lingam 1. mája, — a že májový strom nie je nič inšieho, jako vystavený Phallus, ktorý nosil sa tam pred svadobným zástupom. Srov. slovenské sedliacke veselie: vo voze štvorkou ťahanom naložené rúcho, v prostriedku stojí vrchovec jedlice, na ňom popriväzované perie, kvety, stužky, a okolo ktorého stoja ženy, tancujúc a spievajúc. Srov. ind. sviatok Bhavani, bohyne plodnosti.

Stlanie pôdy šarinou, trávou, kvietim pri slávnosti Božieho Tela pred oltáriky. Srov. Paullin: „Syst. Bram.“

Oblievačka veľkonočná. Srovnaj: u Indov v ostatných dňoch apríla a v prvých troch dňoch mája svätieva sa veľký sviatok jara s osvetlovaním, pri ktorej príležitosti oblievajú sa barvenou vodou.

Olova rozpúšťanie je tu i tu dosiaľ vo zvyku, cieľom vyskúmať budúcnosť. Srov. u Indov, kde tým samým cieľom je vo zvyku rozpúšťať kúsok zlata.

Podúškový i šatkovým menovaný tanec. Srov. u Indov, kde otec nevestin prináša zaťovi vankúš.

Kar, pohrabná hostina. Srov. indické Pydruyagman, Pidrukarman.

Šestonedieľky sú v posteli záclonami zakrytej; k nim ísť, zvlášť mužským, neslobodno, ináč im vezmú klobúk. Srov. u Indov novorodzeniatko; i celý ten dom za nečistý držiavali za desať dní.

Pri žatve na poli, zvlášť žnice, sú čisto oblečené, a pritom spievajú si až radosť. Keď ženci jednoho hospodára oziminu dožali, upletú korunu z klasov a kvetín poľných, ktorú pod večer hodné dievča na hlave nesie, a ženci idú pri speve spolu domov.

Ožinky — Obžinky. Srov. Paull.: Indi na sviatok Onam v mesiaci auguste v nových šatách oblečení kvety rozsievajú.

Sviatky Hromníc 2. februára. Srov. ind. Suria, boh mesiaca februára, t. j. slnca, ohňa.

Sviatky Turíce, t. j. svätodušné. Srov. Tur.

Sviatky Kračúň, t. j. vianočné. Srovnaj ind. sviatky Kartiga panduga.

Sviatky masopúst. Srov. ind. Mávubavávam.

Sviatky fašiangy. Srov. ind. Vasant, Vasanti. — V čas fašiangový cecha grznárska do nedávna chodievala po meste s takrečeným koňom, na koryte deravom pripraveným, a tiež i s vypchatým medveďom. Srov. ind. sviatok Rama a ind. hru Ramatara. — Tak i mäsiarski pomocníci chodievali s medveďom ku zábave obecenstva. — Podobne vo fašiangoch mládež cechy mäsiarskej uviazala povraz od staviska ku stavisku na slobodnom priestore, na ktorý priviazala do špagátov pouväzovanú živú hus, a za tým po jednom koňmo popod túže hus cválali, a ktorý z nich v tomto behu visiacej husi ostrým nožom hlavu odrezal, bol víťazom a stal sa riaditeľom (majstrom) tancu po tri večeri, kde bol ozdobený mentiekou so strieborným majcom so striebornými gombami, taktiež obvyšným „strýčkovským“ klobúkom, dovôkol vyzdobeným zlatými retiazkami, perlami a perom z túzoka. On viedol všetok poriadok pri tanci a bol spolu zavdavačom, t. j. bral radom tanečnice za ruky a oddával jednotlivým tanečníkom do tanca. Srov. Hamsa = labut, posvätný vták Bramov, t. j. slnca.

Vo Zvolene i deti bavia sa hrou na vlka a na husi. Srov. tiež ind. Hamsa = hus, labut. Podobne ihrajú sa hru na Lokeš; srov. ind. Lakšmi. — I služobné dievčatá prevodzujú hru so starým hrncom: v kolese stojac jedna od druhej vzdialená hádžu si jedna druhej dovôkola hrniec do rúk. Srov. Wiese: Indien. — Hráva sa tu i hra na pastiera a sviňu. Srov. ind. Višnu, pretvorené na kuniera, ktoré hodlá preliaknutú zem z mora na površie dostať, pri čom napádané je kyjom obra. — Hra na Slepú babu tiež sa hráva. Srov. ind. Bhavani, ktorá bola ctená pod podobizňou kravy.

Prizrime sa teraz zvolenským až doterajším koláčom, pôvodu bájeslovného.

Baba = koláč. U Indov vo sviatok bohyne Bhavani dával sa taký koláč.

Bosvan = koláč, zvlášť ku krsteninám pečený, niečo menší jako Radostnik. Srov. ind. Basiva, Basanna Basvan, bolo prímeno boha cnosti Dharma.

Pagáč, Pagaráč. Srov. Sivá Bhagavadi; z toho u indického ľudu: Pagodi, Pogoda. Koláč tejže bohyni obetovaný volal sa Pagat.

Radostnik = koláč, pekáva sa pri radostnej príležitosti, na pr. svadbe atď. Srov. ind. Radivati. — Srov. Rama Avatara a Radhosť.

Lokše = koláč z nekvaseného cesta, jakoby na halušky rozvalkaný, upečený, polámaný, obarený, tvarohom obsypaný a omastený, ľubuje si mnohý. Srov. Lakšmi, sviatky deväťdňové.

Kaša v mlieku, mädom osladená, je obľúbené jedlo. Srov. Kašjaba, Kasiopa, Boh priestranstva sveta. Srov. Paullin: Systo Brama; u Indov: Fercula, — oryza cum lacte.

Kyseľ = jedlo, užíva sa v čas pôstu vo sviatok Moreny.

Vo Zvolene chodieva sa tiež i s hadom z dreva ustrojeným, a síce okolo nového roku. — U Indov bol had odznakom Šivy, bohyne to života.

Koleda značí dar vianočný lebo novoročný, v ktorom čase vo Zvolene chodia chudobnejšie deti koledovať. — U Indov Kalenda bola dcéra slnca, manželka Višnu. Srov. u Horvatov koleduš = žobrák = dariber. (Z toho maďarsky „koldús“.)

Šibanie s pletenými, vŕbovými prutami. Parobci a služebné dievky večer na Štefana mučedlníka chodievajú s dom do domu ešte vždy šibávať, za čo v odmenu dostávajú peniaze, za ktoré potom tancujú. Srov. ind. Džaganath.

Ind. Bhagavadi = bohovatá, svätá. Srov. zvolenské bohovať. Ba či vedia bohovať? Zamieňajú to už, a síce i ľud, s hrozným kliatim Boha, Krista, a síce tak, že sa to až bridí v útrobách človeka.

Vo Zvolene užívajú sa dosiaľ nasledovné slová pôvodu báje slovného:

Bosorka, tiež Bosor, Bosorkáň; ind. Kršna, Avatara.

Letnice, ind. Lakšmi. Srov. slovo leto.

Parom ťa vzal, ind. Boh Bhram.

Lojda, Lajda, Lelo, Gelo; srov. ind. Loti.

Čudo, ind. Čuda, Šuda; srov. šuditi, ošuditi.

Mora, Mura ma dlávila; srov. ind. Mara (Kamadeva); srov. Múri (Šíva).

Duriak, ind. Darpaga (alebo ruské ??????).

Ďonďa, Ďunďa, deďko, deduška; srov. Eka-denda.

Poznamenano buď, že v Zvolene miesto štyridsať hovoria meru, za tým jednameru, dvaameru atď., práve tak, ako u Indov. Srov. Vollmerovo Bájeslovie: Dhavalagiri alebo vrchy Himalaja, dakedy menované vrchom „Meru“, ktorý stál v stredu sveta, bol z rýdzeho zlata a z diamantov; vrchná jeho plocha bola nekonečná, a na nej stály všetky ráje, kráľovstvá, mestá, paláce jednotlivých bohov. Z lona Meru prýštia sa sväté vody na zem: Ganges vyteká z papule kravy, Oxos z hlavy koňa, Bhadra z hlavy tygra a Hvangho z hlavy slona. Srov. Paullin: „Syst. Bramani“, kde udáva: že na severnej strane Indie jestvuje vrch „Meru“ zo zlata a diamantov, vrch to slávy a na ňom ráj v prostred sveta a prestol Boha Shiva. Lotos na štvorhrane z deviatich drahých kameňov složený, na ňom v trojuhle studnica a počiatok všetkých vecí, — a trojuhel bydlisko boha večnosti, nesmrteľnosti. Srov. Mír, svet, Vesmír. Meru tedy = severná točna. Srov. slovenskú bájku o sklenom vrchu. — Srov. zvolenskú bájku čili povesť do dnes zachovanú, že Zvolen stojí v prostred sveta, kde zlatá kačica má zlaté vajcia niesť. — Srov. zvolenský Zlatý kopec v horách už hore spomenutých.

Zmok spomína sa i vo Zvolene, a predstavujú si ho jako mokré kurča, ktoré kochom zlato donáša. Srov. ind. Bhumase Bhuta. — Taktiež nadávajú vo Zvolene do „škratov“, „ty škrata!“ Srov. ind. boha Jama prímenie Krtanda, Kritana.

No vidno tu niekedy, dľa zvyku Indov, podstenia vymazúvať hlinou, miešanou s kravským lajnom. U Indov krava bola symbolom bohyne Bhavany.

Užíva sa vo Zvolene i slovo „bysťu bohu!“ „bysťu svete!“ Srov. ind. Vastu Parabara — vastu (Bram).

Taktiež Bobo, Bubák, bembelec. Srov. ind. Bhima (Šiva).

Slovo „Polazovka“ u ľudu znamená výslužku z krštenia, alebo dar pre krstnô od panej kmotry.

Boh, ind. Bhag, Bagu (Šiva).

Kajla (vôl), ind. Kála.

„Porantalo ťa, tiež užívajú Zvolenci. Ind. Porvot (Šiva).

Satan, „Sotona“; ind. Setam, Sotona.

Slnce, ind. Suria.

Striga, ind. Striguel. Do „stríg“ Zvolenci nadávajú zlostným ženským, zvlášť starým, čarodejstvom sa zapodievajúcim.

Ale dosť. Viac toho a tomu podobného odkryť, udať, porovnávať ponechávame na samých Zvolencov, ba áno i nezvolencov, v tomto ohľade rozhľadnejších, sbehlejších, zasvätenejších. Pritom týmže ponechávam na rozlúštenie istých zvolenských, dosiaľ zachovalých povestí, medzi inými i túto: že „Pod brálim“ poľovník, ktorý z času na čas trúbieva na roh, volajúc psov, mal sa tam kedysi zabiť. — Podobne pri rim.-katol. kostole, jednom z najstarších kostolov v Uhorsku, ktorého počiatky siahajú neomylne až do časov sv. Štefana, ak nie ešte do dávnejších čias, že mátava kôň bez hlavy.

Dosť na tom, že veru v tých nastienených názvoch nachodí sa mnohá pravdepodobnosť, mnohé bájeslovia, mnohé šedé dejiny z predhistorickej epochy, mnohá čistá, zrejmá dômyseľnosť a neodškriepná istota o drievnych Slovenoch Zvolena a jeho okolia v tej miere, že materiál ten postačuje na celú zaujímavú, hodnú knihu, obzvlášte, keď sa drievne indické, totožné s drievnym a pôvodným slavianskym bájeslovím, dedičnou ich samosprávou, ich spôsobom žitia, ich výtečným rázom porovná, — a keď porovná sa povaha Slavianov vôbec a Slovenov zvlášte, už do toho vžitá, s nim takrečeno stelesnená, lebo sú národom od pravekov povahy tichej, srdca milého, ľudského, priateľstvo, pohostinstvo, lásku k blížnemu skutkom dokazujúcim, ochotným druhým v nešťastí pomáhať; za výbojom nechodia, lúpeže, krádeže, vraždy neznajúci, len snáď od krátkeho času, i to len sporadične. Národ náš mal čisté pochopy už v najdávnejších časoch o všemohúcnosti božskej, o večnosti, ba i o božskej trojjedinosti, a preto snadno bolo národ ten i pokresťaniť.

Za tieto hore uvedené črty o šedej drievnosti a veľkej niekdy významnosti Zvolena znám, že „jakub“, ako sa to hovorí, nedá nič; prídu-li ale črty tieto do rúk povolanejších, v tomto smere sbehlejších, ten z nich dozaista bude vedeť ťažiť, tvoriť, odvodzovať obšírne, zvláštne, znamenité dômysly, porovnávajúc názvy tie s knihou „Slávy bohyňa“.

Riadky tieto nech sú ďalšou pohnútkou, aby po šírom Slovensku v obciach posiaľ užívané názvy lesín, vrchov, jarkov, riek, studníc, potokov, dolín, lúk, rôl atď. pilne sa sbieraly a tlačou zachránily.