Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková, Jana Jamrišková, Darina Kotlárová, Viera Marková, Mária Chvojková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 22 | čitateľov |
Poďme už ale teraz ďalej do prešlej usporiadanosti slob. a kráľ. mesta Zvolena. Mesto prináležalo vždy do radu takrečených miest personálnych; menovalo sa ono tu i tu i banským (srovnaj zápisnicu zo dňa 8. júna r. 1699). V skutku nachodily sa tu i bane, na Bôrovej hore, o čom viac niečo nižšie. Má právo voliť svoju vrchnosť, predtým každoročne, neskôr na viac rokov, v prítomnosti kráľ. komisára, teraz pri vplyve stoličného vicišpána. Mávalo niekdy i 12 radných, pred rokom 1848. 24 mužov tak rečenej volenej obce; malo a má právo tvoriť si štatúta; mávalo právo súdu hrdelného i civilného; od súdu toho odvolanie stávalo sa na kráľovskú tabulu. V zpravodajstve podriadené bolo vys. kr. uh. námestnej rade a takzvanej rade komory. Pod cisárom Jozefom bolo podriadené stolici, na veľkú ujmu jeho práv, čo ale trvalo len pár rokov; no to je isté, že mestský stav nikdy nemal dôvery k zemanským ustanovizňam, ani v nich nikdy nenachodil úprimných podporovateľov. Do r. 1848 toto mesto bývalo kráľovskými listami povolávané na snemy, na ktoré posielalo dvoch vyslancov, niekdy jednoho, čo mestu zapríčiňovalo veľké trovy; ináč na krajinských snemoch mestskí vyslanci mali vôbec smutné postavenie proti tamejšiemu zemanskému elementu. I teraz nachodia sa jednotliví radcovia nepriateľského ducha naproti mestu, aby zrieklo sa i tých doterajších obstrihaných práv a aby pretvorilo sa na veľkú obec. Inšie ani netreba, a bude i po tej malej samostatnosti, ktorú má. Mesto a meštiansky stav musia byť samostatnejšie usporiadané, aby mohly kvitnúť meštianskym duchom, priemyslom a obchodom.
V meste nachodí sa od r. 1809 lekáreň; predtým istý Ružinský, tunajší chirurg, držal príručné lieky, a medzi iným zadal i prosbu k mestskej vrchnosti, aby mu bolo povolené pri mädokýši „Hnidovke“, sirku v sebe obsahujúcom, zariadiť kúpele, čo nepreviedol, ale tým dobrú myšlienku zanechal po sebe.
Z rokov 1840-tych spolok pod menom „meštianske kassíno“ posiaľ jestvuje, a vždy mizerneje, keď zamieša sa do neho prevaha takzvanej panskej intelligencie.
Podobne od viac rokov a menovite od čias, ako je tu železničná stanica, jestvuje i pošta. Mesto toto už r. 1794 prosilo u námestnej kráľ. rady, aby bučianska pošta (ktorej už viac niet) sem bola preložená. Teraz je tu zavedená riadna kráľovská pošta.
Jestvuje tu v meste i uh. kráľ. telegrafický úrad, okrem toho, ktorý nachodí sa na železničnej stanici.
Nachodí sa tu pod menom „Union“ chýrečný závod na dorábanie bieleho i druhého pľachu. Proti tomuto fabričnému závodu pri jeho vznikaní brojili vicišpán Zvolenskej stolice, komora bystrická a izraeliti, pod zásterou, že plte nebudú sa môcť plaviť po Hrone. No mesto Zvolen čo bývalá právomocnosť zaujalo sa za závod a podujímateľstvu povolilo stavať hať. Táto spoločnosť má v mnohých obciach Zvolenskej stolice právo kutania na kamenné uhlie, ktoré nachodí sa tu vo veľkých rozmeroch. Výzkumy vŕtaním dosvedčily, že i päť slojov je jedno na druhom. No kamenné uhlie má sa nachodiť i v samom chotáre mesta Zvolena.
Tu sú rozsiahle dielne na Takáčovské fajky.
Nachodia sa tu celé vrchy výborného stavebného kameňa a zvláštneho na vodné stavby.
Je tu i fabrika na izbové a záhradné náradie z ohýbaného dreva.
Taktiež je tu i parná píla. — Sú výhľady i na viac fabrík v budúcom čase. Len že i samo mesto a jeho predstavenstvo má o tom rozmýšľať a starať sa o to, lebo z predošlej svojej priemyselnej kultúry mnoho utratilo: v starobylých časoch zanikly rybníky, v novšej dobe zaniklo zlatníctvo, zvonolejárstvo, hodinárstvo, gombárstvo, súkenníctvo, nožiarstvo, pivovárstvo a s tým spojené chmelnice, bielenie plátna vo väčších rozmeroch.
Domáca kultúra bývalých zvolenských mešťanov mohla by sa znamenite regestrovať — opísať z mestského archívu — obzvlášť z nachodiacich sa tam meštianskych závetov.
Granáty nachodia sa vraj v Kružlovej, kde v jarku mestský dozorca hôr, Ján Boroškay, našiel za hrsť väčších-menších granátov. On totižto pod Zvolenským novším zámkom na baštovom múre vylúpil jeden granát (českému podobný), rozmýšľal, a dozvedal sa o tom, zkadiaľ môže pochodiť kamenie tejže bašty? Tu mu istý znalec radil, aby sa prezvedel, z ktorého zvolenského kameňolomu bol upotrebený kameň na vystavenie tejže bašty? Za tým chodil po mestských horách, a v skutku, v Krúžlovej v jarku našiel granáty.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam