ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V archíve mesta Zvolena najstaršie zápisnice obsahujú zväčša mestské účty. Podám tu niečo z nich na ukážku, nakoľko dali sa prečítať:

Z r. 1465.

Item honoravi Dnum Regem cum vino de provincia Losoncz pro flor. 9. Edidio loco pro farina ad Panes seu tritico 1 fl. pro sále ad panes 1 orton.

Item honoravi Dominum Regem in Magno Sabbato cum duobus vitulis dedi 5 ortones pro 4 agnellis dedi 3 ortones — pro cubulo farinae ad pistandam lagana. 1 ortonem et 2 denarios.

Item Vectoribus et duobus curribus qui vina Domini Regis de Corpona adduxerant dedi 4 fl. et 1 ortonem.

Item… pro Vino quod recepiq. Domino Regi dedi 5 fl. d.…

Item piscatoribus pro piscibus quos propinavimus Domino Regi de…

Item… pro pomis quos propinavimus Cancellario Gabrieli in novozolio dedi m 6 d. fas 1 ortonem.

Item pro Caseis et siccis prunis ad Coquinam Dno Regi dedi 1 ortonem.

Item honoravi Dnum Regem cum vino de provincia Losonc pro flor.

Egido loco… pro farina ad panes seu tritico 1 fl. pro sale et panes 1 ortonem.

Item pro piscibus 1 fl. de…

Kráľ Matiaš Korvín tu vo Zvolene a v Zvolenskom zámku rád a často sa bavieval a nadrečené trovy tohoto kráľa dotýkajú sa tunajšej kuchyne. Veľmi zaujímavé!

Z roku 1619.

Na všelijaké conviva meštianske a iných.

9. May. Joanni Zambersky e Martino Hudetio reversis ex congregatione Dominorum Nobilium datum prandium cum vino… d. 42.

7. Octob. Prisel jeden slaužebnik Betthlen Gaborov po Pošte Nagy Ferencz který sa ponahlal za Kedzy Ferenczom tomu dany obed samo druhemu… d. 14.

Sex vini 7 d. 9.

12. Novemb. Kdy Pan Szeöchy Georgij zase nazpak išel, kdy sme se nenaminvali že by dnu prišel, ponevadž sem byl poslal jemu do Slatini vína y masa a že zase sem na neho obed musel hotoviti dali jeho kuchárom stroveno jest na maso a jiné potrebi kuchinske fl. 2. d. 30.

Item vína k tomu obedu se zišlo y czo sebu vzali B 125 p. 5 fl. d. 25.

13. Novemb. Poslovi jednimu ktery mal patent od Pani knižetskej Bettlemovej aby mu i z koňmi y Zivnostou napomocni byli kdekolvek prijde dano jemu na maso pivo, chlieb y víno. Item dal sem d. 25 že sem kona nemohol dati, že se predce na tom niesol na ktorom prišel d. 80.

10. a 11. Decembra. I kdy Seőczy Geörgy išel zase z vojskom k Filekovi, a ze zde y večeru jedol, y obed stroveno na neho čzo sa na kuchynu zišlo Item že se darovalo kuchlmajstrovi zvedomi Panov jeden klobuk. Item ktery v pivnici byl že nedal po vuoli každimu vina darovano d. 50 facit fl. 5 d. 55.

15. Decembra. Jednému Posstovi sknižeskymu ktery mel patent aby mu všudi dali kone a victualia, pri prítomnosti nekterich Panuv dani jemu obed d. 14 vína 9 p. d. 6. Item zdovoleni Panov darovano jemu d. 50 že sme nemali kone pod neho dati facit fl. 1 d. 18.

Item v tenže den kdy Pani Princovia se navracovali že byli prišli do mesta jeho Prefectus spolu nekterimi Pani dani jím frustik pri prítomnosti nasich nektorich Panov d. 20.

Item B. vini 7 p. d. 6. facit d. 62.

19. Decembra. Torni Janošovi z Košíc, ktorý mel Patent a Comendatiu že krajine služil od knizetia do Polskej in Legatione kde rozkazuje, aby mu vsudi poctivost činili pri prítomnosti Diurki Janoša dana večera i zvínom fl. 1.

20. Decembra. Duobus Senatoribus Dni Georgii Szechy deportantibus literas ad principem data coena cum vino d. 18.

21. Xbris. Dno Tobiae Rudelio reverso posonio data coena cum vino d. 78.

Item Johanes Stimell da do pocztu na signaturi že da z prešporskej komori Johanes Dubezimu kdy byl tam na hospode obed i z vine m d. 46.

31. Xbris. Duobus Senatoribus praecipuis Principissa, qui habebant litras salvi conductus, ut illis darentur victualia nominibus Benedicto Berzey et Johani Kolobossi dáta coena d. 26. vini B 9 p. d. 6 et pro cerevisia d. 6 facit d. 60.

*

3 Martii od Matejskýho Jarmoku Jano šarhovi vedie obiczege od kordu vystaveni B 4 vini p. d. 7 d. 28.

19 Novemb Jankovi šarhovi že prišel na Jarmok Sv. Lisbeti dano vedie obiczeje za ohlasenia fl. 3.

Item B 4 vina p. d. 6 d. 24.

Item od kordu snimania B 2 vin p. d. 6 d. 12.

Item lvon dani šarhovi Jankovi za 16 tidnov fl. 21 d. 75. atď.

Scholasticis in Scholam per annum.

Pre školu prez rok, každiho tidna 6 libri mesa p. d. 3 r = fl. 9 d. 36. — Atď.

Officiales civitatis.

Notarovi fl. 52.

dvom circulatorom fl. 8.

vín vymeračovi fl. 6.

Na všelijaké potreby.

17 May Nicolajovi Lojko, do Štiavnici poslanímu po striebro potrebne pre mesto d. 39.

26 Maj Scholasticis in Scholam pro vizvoneni Jarmoka Turicziho vino B. 8 p. d. 7 d. 56.

23 Octob. Sumptus facti in Spectabilem ac Magnificum D. Georgium Szeöcsy de Rimaszéch

predovseckym kupene 1 tela fl. 1.

Item jedno baranča d. 35.

Item 5 husi, po d. 15 d. 75.

Item 5 slepok po d. 7 d. 35.

Item med B 2 Item maslo B 1/2. d. 32.

Item ocot B 3 p. d. 7 d. 21.

Item korenia fl. 1.

Item svjece d. 48.

Item sol d. 25.

Item dve prasce d. 25.

Item dva pstruhy a všelijaké ribi d. 64

Item Andrejovi Hankuss, za meso hovedze lb. 23, barančie lb. 78, škopini 2 a 1/2 p. d. 7, facit fl. 5 d. 8 a 1/2.

Item od Jana Schimel kupeno za sud piva fl. 2 d. 10.

Item B 400 p. d. 7 facit fl. 28.

26 Octob. ked zlatník Tobias zprevadzal tohože Georga Szeöchy z pricini volov, darovaní jistýmu kapitanovi fl. 1.

Item zpravcovi kuchyni fl. 1.

Item od patent listu fl. 1.

Item od patent listu darovani jedon dukat fl. 2 d. 10.

Item za pracu Tobias zlatníka na opasku Pána Szeöchy plateno d. 50.

Item tomuže Tobiašovi d. 31.

Z r. 1620.

15 Juni. Legatom cisárských dani obed fl. 1 d. 25.

Vypilo sa vína a honorar B 13 p. d. 14 fl. 1 d. 82.

Item piva 40 B. p. d. 1 1/2 d. 60.

31 Juli. Toho Turkom navrativším sa z Bystrici, mali 35 koni, dalo sa mesa hovedzieho lb. 16 d. 48 — baranini 28 p. d. 2 a 1/2 d. 70. 8 husí p. d. 14 d. 112. sljepky 12 p. d. 5 d. 60. Medu B 8 p. d. 20 fl. 1 d. 60. Masla B 1 a 1/2 d. 30. sviece d. 28. Paprika a jine veci fl. 1 d. 50. — chleba d. 48. — Vína B 8. p. d. 15 — fl. 1 d. 20. ribi d. 28… fl. 8 d. 54.

Už skrovné výťahy tieto z otáznych zápisníc účtových jak mnoho majú v sebe zanímavého, poukazujúc nielen na ceny potravných článkov a nápojov v tom čase, a jak Turci tu byvší proti alkoránu vínce popíjali, ale i na to, jako Turci a tehdajšia vlastenská oligarchia vedela si všeličo rozkázať — na rováš miest. Porovnávajúc vek onen s pozdejším a terajším, slobodné a kráľovské mestá k určeniu svojmu skoro nič sa nezblížily, sú dosiaľ viac len mizerní poplatníci v objatí alebo takrečeno v zajatí zákonodarnej oligarchie — sú zväčša dediny. No príde i ich čas a skoro prísť musí v ich záujme a preto i celej vlasti; výsadné triedy, zväčša trúdy, samy to nahliadnu.

Účty mestské

1640 Zpravcovi hodin fl. 4.

1641 reditelovi hodin fl. 4.

1642 reditelovi hodin fl. 2.

na hodiny za olej fl. 1 d. 60.

1643 od hodin placze hodinarovi fl. 8.

V knihách účtových od roku 1615 medzi iným stojí

Dvochodok od zvonou:

17 Januara Johanny Danaj od trích pulsov za zvonenia po tri raz 54 d.

30 Januara Ondreja Holuzky tetky trikrat 54 d.

15 febr. Petra Síkorovmu díteti dvakrat 36 d.

28 febr. Gregussa Majera matke 1-krat 18 d.

22 Marca Antala koritar díteti 2-krat trima menšími 10 d.

V tom roku zomrelo spolu 29. atď.

Expensae

Spravcovi hodin (mestských) 8 fl.

10 Januara od vymetani kostola dano babám 4 d.

2 febr. od Matuša Czinkj kúpeny jeden plach czinovani na dvere školske a ta pripravene 1 fl. 50 d.

16 febr. Gregorovi Škrečkovi od zametanja snehu k rathusu (radný dom) dano na propite 6 den.

18 febr. tomuže dano od zametanj snehu na Rathuss, kostolu chodnik, a kde bilo potrebi, neb nepametliví sneh byl napadl, a zaveje velmi velike na den dano 12 d.

11 marca. hodinárovi (mestskému) na špik dano 8 d.

V počtách týchto od r. 1615 stojí tiež zaznačené, jaké mesto v tom čase i kde malo lúky, zeme atď.

Patrno z počtov, že v tom čase mesto Zvolen malo vežové hodiny, ba ešte pred tým. Tak píše i Sasinek v letopisoch: že slobodné a kráľovské mesto Zvolen malo vežové hodiny samé prvé zpomedzi kráľovských miest.

Dľa počtov z roku 1629:

14 Januara kdy spovedovaly na ffare dcéru P. ffararovú k spovedy prinesol zvonik 1/2 vína na faru za d. 3.

*

Mesto má ústav pre chudobných, a síce pre 12. mešťanov, 6. totiž katolíkov a 6. evanjelikov. Ústav tento spomína sa v najstarších účtových knihách mesta, menovite r. 1582, ba práve už na začiatku 15. storočia. Týchto chudobných do opatrovny prijíma mestská vrchnosť, a z mestskej pokladnice dávajú sa im peniaze na obilie; mesto dáva hospodu a drevo na palivo. Taktiež medzi nich delí sa almužna, sbieraná pre nich v kostole do pušiek a nimi samými každú sobotu po domoch. Opatrovňa táto má tiež svoju vlastnú lúku, žobráckou menovanú, pred Môťovou, ale len pre samých katolíkov. Dľa zápisnice kanonickej visitácie lúku túto opatrovni mal vraj poručiť dôstojný Jozef Juračka, kanonik banskobystrický, predtým farár zvolenský, dľa závetu od 9. marca 1792. Proti tomuto tvrdeniu mestské počty od r. 1615 svedčia, že Ján Zamborský od lúky, žobrácka rečenej, pred Môťovou ležiacej, platil mestu ročite 4 zl. árendy. Teda bola to mestská lúka, a dôchodok ten vydal sa na ústav, a tedy Juračka, o 100 rokov neskoršie živší, nemohol poručiť celú tú lúku, ale len istú čiastku, snáď od niekoho kúpenú. Mestská pokladnica platí ústavu ročite 42 zl. r. č. za užívanie tejto lúky a peniaze tie delia sa medzi katolíckych údov opatrovne. Predtým, kým ešte mesto bralo dežmu z Lieskovca celého a z Lukového, z obilia tam urodeného dávalo ústavu istú čiastku miesto peňazí; teraz to mestská pokladnica dáva peňažité. Ústav má ešte i nasledovné istiny:

1. Štátny dlžobný úpis ddto. Viedeň 1. febr. 1860 pod číslom 3089 vydaný a na 957 zl. r. č. znejúci, dľa zplácania 5 % úrokov, ktoré úroky tiež delia sa medzi chudobných. Istina pochodí z r. 1758, v ktorom roku mesto požičalo značnú summu vysokému aeráru a niekdy na ústav prenieslo. Istina tá vyžrebovaním ešte zvýši sa svojím časom.

2. Dľa počtov zvláštnym k tomu od mestskej vrchnosti každoročne voleným opatrovníkom vedených mal ústav r. 1865 2234 zl. 58 a 5/10 kr. r. č. na kapitáloch.

Opatrovník býva volený z mestskej rady.

3. Dľa závetu Daniela Kreszana z r. 1862 dňa 2. dec. ústav bude časom obzvláštne dobre nadaný, a síce po smrti Zuzanny a Rebeky Kreszanovej má mu pripadnúť 2000 zl. r. č., od ktorých úroky budú sa deliť medzi chudobných, bez rozdielu konfessie (kresťanskej) a národnosti. No zaznačiť treba, že Daniel Kreszan bol zo Zvolena rodom, osadil sa na dolnej zemí v Novej Beči jako pekár a s Božou pomocou nadobudnul si tam veľkého majetku. Blahá mu pamäť!

V archíve mesta Zvolena nachodia sa mnohé staré listiny, písané po slovensky, maďarsky a najviac latinsky.

List Juraja Thurzu, palatína, r. 1615 v oktobri na mestskú vrchnosť písaný svedčí: že mestu tomuto drevený krížik, sebe na ukážku poslaný, tu dakedy víchricou padlý, nazpät zasiela s tým želaním, aby znak ten, ktorý je rovný s címerom mestským, priniesol mu požehnanie.

V zápisnici z r. 1646 zaznačené stojí, že v meste r. 1645 mor strašne pustošil a súčet len tých, ktorých s cirkevnými obradami v krátkom čase pochovali, obnášal 1168, okrem tých, ktorí bez kňaza, ako sa hovorí, odprataní boli do matky zeme. Roku toho hrúzyplného malo mesto 11 radných pánov, z nich ale na mor zomrelo 7.

Medzi mnohými inými pamätnosťami mesta Zvolena je v jeho listárni v zápisnici od 13. júna r. 1737 tiež zaznačené, že sudca Martin Gráfik vrchnosti mestskej oznamuje: že na mestskom pozemku „do bazov“ koncom, na Bôrovej hore proti Rybárom, kravský pastier Jano Backý našiel najčistejšie zlato v hodnote 5 kremnických dukátov, divným spôsobom prírody okolo tenuškej slamy krásneho žita obkrútené, za ktoré zlato mestská pokladnica vyplatila nálezcovi 20 zlatých a ho jako zvláštny klenot vložila v archíve do železnej truhly. Jako odtiaľ zmizlo, o tom zápisnice mlčia. — Potom zase v zápisnici od 7. augusta r. 1723 napísané stojí: R. t. v mesiaci auguste zas hrou prírody, nepochopiteľnou mocou Božou, v podivnom spojení a medzi sebou zapletené dva krúžky (circuli) z čistého zlata, vážiace 10 kremnických dukátov, v hrubosti tenkej slamy žitnej, na Borovej hore v tamejšom močiarisku našiel Jána Prievického učeň, menom Jano Urblík. — No častejšie nachodenie zlatých drôtov na Borovej hore je vec Zvolencom známa, a spomína sa to i v historiach krajinských; sám Hollý pripomína túto vec v svojom Svatopluku a vo svojich výtečných hexametroch. Povesť zachováva, že i Pavel Kalauz, bývalý mešťanosta (do r. 1836), mal si dať tiež vychystať obrúčku zo zlata, najdeného na Bôrovej hore. — I Ján Schormann, stolice Zvolenskej riadny fiškál a pri tomto meste vicenotár, zo zlata na Bôrovej hore najdeného mal dať vychystať prsteň a darom poslať Jeho cis.-kráľ. Veličenstvu Františkovi. — Ba áno roku 1857, keď čistilo sa jazero, na temäni Bôrovej hory jestvujúce, tým cieľom, aby sa tam mohly usporiadať kúpele, robotníci našli kúsok zlatého drôtu, ktorý uložil sa na pamiatku do mestského archívu do takzvanej železnej truhly. O týchto zlatých drôtoch bola mienka, že je to samorostlé zlato; znalci ale vidiac posledne spomenutý kúsok, istili, že drôty tie sú ľudský výrobok a že pochodia z časov Matiaša a iných tu častejšie bavivších sa králov a veľmožov, lebo z časov snemov tu vydržiavaných, alebo z časov vedených tu vojen.

Dľa zápisníc mesta František Vešelíni de Hadad a Comes perpetuus de Muráň, r. 1655 zvolený nádvorník, odpustil mestu taxu snemovú, že jemu mesto darovalo lúku „Vranusku“; tomuže Vešelínimu, palatínovi, mesto tiež darovalo r. 1656 dom Glasianov.

Dľa zápisníc z r. 1726 18. mája žiadala sa nazpät od dcéry Daniela Remeňa mestská slovenská biblia, viac ale nedostala sa táto nenahraditeľnej ceny kniha do mestskej listinárne. Taktiež Barbara Príny, vdova Andreja Ostrošiča, darom dala mestu kalich, jako svedčí zápisnica z roku 1614 18. apríla. — Katolícky kostol zvolenský má pozlátený kalich, na ktorom je krásna filigránska robota; nápis na ňom svedčí, že mesto dalo ho spraviť pre túže cirkev r. 1620.

Súd mestský požadovaný býval i od okolitých obcí, menovite, jako to svedčia mestské zápisnice z r. 1635, Môťovania svoje isté právo na rozsúdenie poddali mestskému súdu; taktiež dľa svedectva zápisnice z r. 1721 15. febr. mestečko Pliešovce žiadalo si vyslať dľa starobylého zvyku dvoch senátorov mesta na revísiu svojich trestných obžalôb. — V zápisniciach mestských vidno, že súd s veľkou prísnosťou vyniesol viac hrdelných výrokov, na pr. N. N. za spáchané krádeže (teraz sotva dvoma týždňami trestané) mečom trestaný buď; alebo: N. N. (meno nechcem udať, keď i teraz žijú rodiny takého mena) ženatý prespal kuchárku N. N., za to mečom zoťatý buď.

Zaznačiť treba, že r. 1741 budínska vrchnosť žiadala od tunajšej vrchnosti vysvetlenie: či dedič s pripadnutou jemu čiastkou, kým jeho spoludedič žije, môže slobodne rozhodovať, závet robiť alebo ju odpredať? — Tak Kremnica r. 1770 dozvedá sa od tunajšej vrchnosti: či tí remeselníci, ktorí od processie Božieho Tela vzdialili sa a išli na jarmoky, bývajú pokutovaní? — Všetko to na dôkaz, že zvolenské mestské vrchnosti bývaly vo zvláštnom chýre. Pripomenúť ďalej treba, že Zvolenská stolica vydržiavala svoje valné shromaždenia i vo Zvolene. (Srovnaj zápisnicu z r. 1790.) Podobne mesto Zvolen vyznačené bolo za collectaculum bethlenovského vojska, ktoré odtiaľto naložením vys. kr. uh. nám. rady preložené bolo do Krupiny na žiadosť tohoto mesta.

*

Mesto od svojich obecných pozemkov predtým neplatilo žiadnej dane, lež zo svojich obecných dôchodkov platilo činžu kráľovskú a r. 1813 na vyzvanie palatína dalo päť husárov; ináč strany dane boly na mesto vyhodené 3 a l/2 takzvané palatinálske porty, a dľa tých ročitá daň podľa okolností vynášala na pr. r. 1729 1594 vied. zl., r. 1751 2033 zl. 30 kr. vied.

Keď Fraňo Rákóczy r. 1705 na 7. sept. na pole Rákoš a r. 1707 na 5. dec. do Košíc konventy zakázal, od mesta vyslaní boli do prvého Ján Alberty a Ján Škultéty, a do druhého posledne menovaný, notár.

Mesto Zvolen až do r. 1848 jako zemský pán malo svojich poddaných, a to od najstarodávnejších časov v obci Lukovom výlučne, s druhými ale spolumajiteľmi v obciach Lieskovci a Bacúre.

Zvolen tedy mal:

a) v obci Lieskovci 41 poddaných; urbariálnych sedení 16 a 4/8 a 6 domkárov;

b) v obci Bacúre 21 poddaných, urbariálnych sedení 5 a 4/8 a 2 domkárov;

c) v obci Lukovom 21 poddaných, urbariálnych sedení 7 a 3/8 a 9 domkárov.

Okrem tohoto bralo dežmu z Lukového a z celého Lieskovca, čo priemerným počtom desaťročného dôchodku prinášalo mestu 330 prešporských meríc rozličného obilia.

Za náhradu urbariálnu mesto prijalo:

1. r. 1852 hotové pod menom úrokov od náhrady 1432 zl. 30 kr.;

2. r. 1855 pozemkový výmenný úpis na 5 % úrokov na 3770 zl.;

3. r. 1857 náhradnými úpismi vyplatily sa mestské dlžoby v obnose 12707 zl. 33 a 9/10 kr.;

4. r. 1857 mesto dosiahlo ešte úpis na 5 % úrokov na 1167 zl. 26 a 1/10 kr.;

5. za lukovské remanencie spolu s úrokom 1206 zl. 66 kr., spolu tedy 20284 zl. 36 kr.

Na výmenu bývalých urbárskych pozemkov mesto koľko platilo a ešte platiť bude ročite jako prirážky do štátnej pokladnice, to vyrátať ponechávam už len druhému.

Za svoju dežmu mesto nedosiahlo žiadnej náhrady, bárs z dežmy tej — a len z nej — jako to mnohé listiny, obzvlášte ale listina Juraja Széchenyiho, arcibiskupa ostrihomského, v Prešporku 25. okt. r. 1689 vydaná zreteľne svedčí, mesto povinné bolo vydržiavať svojho katolíckeho farára, správcu chóru a iných cirkevných služobníkov, ba i v mestskej opatrovni svojich chudobných. — Pred rokom 1848 za dežmu lieskovskú platily sa pactata do Ostrihomu ročite 69 zl. 24 kr. striebra, a za lukovskú dežmu platilo sa ročite 15 zl. vied. — Že mesto, poťažne tunajšia rim.-katol. cirkev, za otáznu dežmu neobdržalo žiadnej náhrady, ba práve od požadovanej náhrady je odtisnuté, pri tej okolnosti, že sa taká dežma týkala mestských dôchodkov, z ktorých mesto katolíckeho farára a iných cirkevných služobníkov bolo povinné zaopatrovať a im jako za jediný a výlučný prameň dôchodkov slúžila, a pri tej okolnosti, že dľa zák. čl. XIII. z r. 1848 i táto dežma mala byť mestu nahradená, tým patrne stala sa cirkvi nemalá krivda, nadovšetko ale samému mestu, lebo dežmy viac neprijímajúc, za ňu žiadnej náhrady nedostanúc, predsa naložené má snášať s dežmou niekdy spojené bremená; a tak tú istú dežmu, branú niekdy z Lukového a Lieskovca, a tiež zákonom zrušenú, teraz samo mesto zplácať musí, t. j. s ňou niekdy spojené bremená, a nadto ešte dávkuje prirážkami na náhrady dežmové. A krivda táto vyháňa z obmedzenej mestskej pokladnice ročite viac než 1000 zl. r. č. — Do bývalej mestskej dežmy evanjelici nemali žiadneho zákonného práva.

Mesto malo poddaných ešte i v Rybároch, v Hájnikách a v Očovej, jako je to patrné z mestskej zápisnice zo dňa 30. júna r. 1696, kde dá sa čítať: „Mesto zťažuje sa v návode, danom Tomášovi Ebeckému, vyslanému do povereníctva prešporského, že donútené bolo pre ťarchu daní svojich poddaných v obciach Rybároch, Hájnikách, Očovej a Bacúrove, jako tiež iné lúky a zeme svoje odpredať.“

Taktiež mesto bolo spolumajiteľom v Malej Slatinke. Čiastka mestská v Malej Slatinke zaujatá bola r. 1701 cez dva roky zvolenskou kaplnkou bl. Matky Božej, poneváč mesto isté zeme v Hájnikách a v Rybároch, poručené tejže kaplnke Jánom Ebeckým, bolo by založilo; trnavská kapitula ale uznajúc, že mesto v búrlivých časoch malo veľké nakládky na kostol, vežu, zvony, túže čiastku v Malej Slatinke mestu nazpät vrátila; mesto zas otáznej kaplnke na požadovanie kapituly vydalo úpis. — R. 1717 mesto založilo svoju čiastku v Slatinke Petrovi Mažárimu, od tohto potomkov ale r. 1734 zase si ju vymenilo, a konečne viglašské panstvo r. 1746 túže M. Slatinku od mesta vymenilo za 1041 zl. 54 kr. Z tohoto všetkého vysvitá, že mesto M. Slatinku malo len v zálohu vyše sto rokov.

Dľa svedectva zápisnice zo dňa 20. febr. r. 1740 mesto dalo 18 dukátov na kráľovské stavisko v Budíne. R. 1703 dňa 16. júna mesto dalo darom istému Rakoncajovi na kúpele rybárske (t. j. Sliač) 1000 šindlov, z čoho vysvitá, že sliačske kúpele sú starodávnejšie, nežli sa to obyčajne udáva.

Dľa mestských zápisníc z r. 1773 bol funt mäsa hovädzieho za 4 kr. vied., r. 1775 za 5 a l/3 denára.

No a teraz ešte z tohože mestského archívu milým pánom susedom v Môťovej povieme niečo, aby si už ďalej nelámali svoje poctivé hlavičky nad tým, jakým spôsobom prišly tie ostredky, „Vajdovka“ zvané, do chotára zvolenského, kdežto by tieto, dľa môťovského „vraj“, maly skôr náležať do obce Môťovej, keď vraj svoje meno nosia po môťovskom vajdovi. Vec má sa tedy nasledovne: Ján Vajda, môťovský obyvateľ, iste kúpil od Jozefa Dermára zem za 1000 zl.; poneváč ale zem táto ležala a leží v mestskom chotáre, a mesto malo ten svoj štatút, že medzi rokom bársktorý mešťan môže kúpu pozemku, v mestskom chotáre ležiaceho, cudziemu, von z mesta bývajúcemu kupcovi zastaviť: stalo sa dľa toho, že Štefan Pelczer zastavil shora udanú kúpu Jánovi Vajdovi, a takto zastavená zem rozmerala sa na ostredky mešťanov.

V listárni mesta Zvolena do roku 1848 nachodilo sa viac veľmi starých pušiek, ktoré boly na práchno zariadené tak, že horiace práchno na kohútiku zapálilo prach na panvičke. Samopaly tieto, jako i mestský, na obe strany ostrý rovný a veľký meč, znak to práva hrdelného, shabané boly nemeckým cisárskym vojskom a preč odnesené. V archíve nachodí sa veľká, hrubo uliata spiežová holba, a na nej v hautreliefe rok 1511, podobná cinkotskej holbe. No s tou boli by i dnes spokojní všetci páni z mokrej štvrti. Ďalej nachodí sa tu i železný stroj — neblahej pamäti — mučiarsky, v ktorom štyri prsty naraz v štyroch medzierkach šarhom prešované bývaly, a kto to musel vytrpeť, veru vyznal i to, čo sa mu nikdy ani nesnívalo. Tak tiež nachodia sa tu bronzové drôty jako hrubé husacie brko, do trubice skrútené a pružné, oba konce husto do pokrývky jakoby spletené. Z takej bronze, ale hrubšej, asi pol stopy v diametre, ináč okrúhla pokrývka s rúčkou, tiež bronzovou. Tieto bronzové veci malý byť najdené na Bôrovej hore, a k čomu ony kedysi slúžily, nevedeli uhádnuť ani tí, čo sa vydávali za znalcov starožitností.