ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

honov, ďahov, zemí, lúk, lesín v chotáre slob. a kráľ. mesta Zvolena, niekdy dľa tripoľného hospodárenia, t. j. na oziminu, jarinu a úhor (suchý), tedy na 3 čiastky rozdelených.

I. Čiastka proti Lieskovcu

Za ulicou môťovskou a pod cestou ostredky, menované „Na Kankovke“, „Na Vajdovke“, „Na tehle“, — „Na Farkaške“ ostredky; role, lúky, „Pred Môťovou“ rečené, tamže lúky „Šiare“ a lúka „Žobrácka“; role „Na tehle“ (starej) a v „Zlatom potoku“; role „Repiská“ a „Medzi vršky“; role, lúky, „Priepadiská“ menované; role „Pod čerešňou“, „Pod vartou“, „Na varte“, „Pri lavičke“ a v „Potokách“; lúky, rečené „Dielne potoky“. Spolu 18 honov. K tejto čiastke patrí i „Bakova jama“ — totiž mestský majer — a síce role, lúky, pasienky, lesiny, „Bakov háj“ menované.

II. Čiastka proti Rybárom

Ostredky „Na Ferencke“; role „Nad lazmi“, dľa Hrona po mlyn; role „Pri kríži“; role „Na knihách“ proti tehelni (starej); role „Na jamách“ a „Na sarvaške“; role „Pod Lukovian- a Matulovian-studňou“; role „Vtáčnik“ a „Borovian-potok“, „Nad i Pod Borovian-potokom“ a „Nad mlynom“; borová hora, role a mestský kúpeľ; za borovou horou roľa „Čertolín“, lúky. Spolu 16 honov.

III. Čiastka proti Buči

Lúky na starom Hrone; ostredky, lúky „Na Rákoši“, a „Za môstokom“; potom ostredky s hora a s dola mosta; lúky s dola mosta a lúka „Jeruzalem“; čierne zeme, ostredky, lúky; lúky „Hlodne“, „Šariny“; role takzvané „Horné, Dolné motúzy“; role „Pod strážou“, „Pod dubom“, „Pod klinom“, po Hrčkov jarok; lúky „Hrčkov jarok“ a „Pod hájom“; lúky „Tepličky“, pri Hrone, „Na bariny“ a „Pod hájom“; lúky, ostredky „Pod brálske“.

Lesiny volajú sa: „Malá stráž“ pri turovskom jarku; „Veľká stráž“ a v tejto menovite „Klin“, „Hrčkov jarok“, „Háj“, „Vlčie jamy“, „Bralá“, „Hrabiny“, „Gagurka“.

Lesiny na ľavej strane Hrona a Slatiny volajú sa: „Veľká hora“, „Závoz“, „Baba“, „Nemecká dolina“, „Červený mädokýš“, „Ceriny“, „Neresnica“, „Pokorová“, „Hrabiny“, „Vráta“, „Na plese“, „Koreň“, „Háj“, „Zlatý kopec“, „Kukučky“, „Pustý hrad“, „Matčí zámok“, „Veľký vrch“, „Vachotov“ a „Bochnov“ prieloh, „Krúžlová“, „Dráhy“, „Kravý potok“, „Teplý potok“.

Sú potom role, lúky „Haputka“, a role „Pod dráhama“ zvané.

Meno „Neresnica“ nosí jedna hlboká dolina a tamejší potok. Sú tam role, lúky i súkromných majiteľov, i mestské s pastvinou, s dvoma mlynmi i s jednou krčmou.

Pod „Haputkou“ na pravej ale strane Slatiny je nános štrku a pastvina; ďah tento menujú „Stará rajčula“. Proti tejto ale na ľavej strane Slatiny jedna čiastka menuje sa „Rybník“. V tomto ďahu s pravej strany Slatiny je ešte pastvina, menovaná „Lúky pri mädokýši“; potom roľa „Krivá púť“, tehelná (nová), cintorín (nový); potom lúky „Pod dolné ladnice“ s výborným mädokýšom, ktorý užíva celý Zvolen; za tým lúky „Sybyllov kút“ a „Podhôrne ladnice“ rečené; role „Na harajchu“ so starým cintorínom, role „Za múry“ zvané až po vápenicu.

Priestor okolo zámku, s východom do neresnickej doliny, najviac je neužitočný; pod zámkom týmto, proti poludno-západnej strane, nachodí sa mestský drevosklad.

Popri Zvolene tečie rieka Hron, podobne i potoky Slatina, Očovka a Neresnica. Okrem toho sú tu Borovian-potok, Zlatý potok, Kravý a Teplý potok, ktorý tečie „Hrabinami“ pri červenom mädokýši do Hrona. Hrčkov jarok tečie z bučianskeho chotára. Do zvolenského chotára pritekajú i trebulská a sielnická voda.

No a teraz zvláštneho a zaujímavého povšimnutia zaslúžia niektoré hore spomenuté názvy, pozostalé do dnes z najdrievnejších pohanských časov, poukazujúc na to, že mesto Zvolen siaha do predhistorickej slovenskej doby. Viďme z toho niečo, kým druhý do toho zasvätenejší, so starobylým bájeslovím slovenským oboznámenejši, viac lepšie bude písať.