ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Extractus e Visitatione Canonica Ecclesiae et Parochiae Lib. Regiaeq. Civittis Veterozoliensis 1829. Josefus Belánský Episcopus Neosoliensis.

Ecclesia parochialis moderna. Initia sua videtur accepisse Anno 1381 sub Ludovico M. Rege Hungariae. Qui etiam Comitia Polonorum Veterosolii celebravit. et media ad Ecclesiam aedificandam necessaria tribuit. Quia autem Civitas jure Patronatus, seu liberae Electionis Parochi inde a Bela IV. gauderet Consequens est Beatricem, quae I. Fundatrix Ecclesiae Veterozoliensis in antiquis Visitationibus refertur, per modum aliarum utpote: Butsensis, Thernensis Ecclesiarum Andreae II. Reginam fuisse Aldrovandini Esthiensis Marchionis Filiam, quam reliquerat viduam. Dominium autem Zolyom Reginarum signanter Viduarum fuisse patet ex Ferdinandi I. Dec. V° Novisolii. Anno 1542 art. X.

Dum itaque Bela IV. Jus electionis Parochi privilegia inter Civitati a Tartaris passe contulisset, jam Parocho et Ecclesia gaudebat, quomodo enim privilegium super eo quod non extabat habuisset sperandum, noverca itaque ejus quam Pater Andreas II. Hyerosolimitanus relinquerat praegnantem Fundatrix est primaevae Parochíales Ecclesiae. Et summe probabile est, antiquam Ecclesiam Matrem eandem cum sacristia ubi sanctuarium visitur, et novís cujus pars una ad antiquam recidit Curiam ferream versus portam fuisse quod intermuratio Fornicis eadem structura, idem arcum nexus eadem denique latitudo palam serio et attente consideranti proponunt, non secus ac adlaterata Sacristia Se Conservatorium Ecclesiam olim, praesentem Sacristiam cum parte Curiae intermurate fuisse comprobat.

Post cujus per super structam Curiam in Civiles usus avulsionem sub Visitatione Archi-Diaconi Georgii Naray 1696. 22 Junii peracta Loci Parochus puncto II. querimoniam, quod auditorium quondam Regis in Curiam Convertissent deposuit.

Quamquam autem Ludovicus M. Ao 1381 Archivo Cittis testante sumptus ad Ecclesiam Parochialem Modernam e toto vel ex parte aedificandam augendamque e libera invectione vini, ac depositione fi. I a singula urna assignasset; Nihilo minus tamen nihil repugnat, quominus opus hoc cujus antiquitas et nunc visitur, itidem Beatrix Mathiae Corvini ad perfectum deduxerit, prout id etiam praefatione ad Librum Rationum Sacelli Dolorosae Anno 1719 Georgius Janovits Localis Parochus, exponens una qualiter Sacellum Praefatum Dolorosae B. V. M. ante isthoc praestans, sub Revolutionibus Bocskaiana et Bethlen Gaboriana ad fundamentum usque intra statuam Sancti Joannis Nepomuceni et Sacellum Dolorosae modernum apparentia dirutum fuerit.

Insignia autem Civitatis Crucis nempe dupplicatae argentea in Campo rubro triplici viridi Colli infixa, per duos utrinque Angelos sustentata, in concursu arcuum Sanctuarii fornicis parentia habent hanc circa circum inscriptionem et annum. Insignia Civitatis Veterosoliensis Ao 1612. versus altare majus in eodem sanctuarii fornice depictus est in concursu arcuum, Agnus Dei cum cruce dupplicata et hac inscriptione. Agnus Dei qui tollit peccata mundi.

Dedicata autem est haec Ecclesia Deo O. M. in honorem S. Elisabeth viduae Filiae Andreae II. Regis Hungariae elocatae olim Ludovico Thuringiae Landgravio cujus Biographiam legere est Ant. Bonfinii Rer. Ung. Decadis II. Lib. 7.

Consecrationis vero signa in eo absolute nulla observantur.

Visitatio Canonica 1804. 8. Junii sub Episcopo Gabriel de Nitra-Zerdahely. — Fundata esse fertur a Beatrice Regina, est autem Stae Elisabethae Reginae et Hungariae patronae dedicata.

II

(Odpisu tohoto pôvodná listina nachodí sa v archíve slob. a kr. mesta Zvolena.)

Sacrae Caes, Regiaeq. Mattis Principalis Deputati Dni Dni Commissarii Serenissimi Lotharingiae Ducis, et eidem adiunctorum Dnos Commissariorum Nomine, Prudentib ac Circumsp. Samueli Sembery et Georgio Riazik Lib. a Rgae Cittis Veterozoliensis Ablegatis hisce significandum. Quandoquidem ijdem Dni Ablegati, nomine totius Communitatis modofatae Civitatis benignae Suae mttis Sacrmae voluntati et gratiae, vigore Manifesti eiusdem Die 12. praeteriti Mensis Januarij emanati publicatae, renovato debito fidelitatis homagio, mediante corporalis etiam Juramenti depositione satisfecissent, et se, ac consequenter memoratos Principales suos scripto quoq. ad id obligassent, atg. obsitrinxissent, quod omnib. et singulis contra eiusdem Sacrae Caes. et Regiae Mattis legitimi ipsorum Regis et Dni Personam, Domum, aut Statum directe vel indirecte quomodolibet tendentibus factionibus, aliisg. subquocunq, praetextu inventis et practicatos inveniedis machinationib., in perpetuum renunciare, eisdemq palam, et publice contradicere, Acta facta Tractatus, Confoederationes, fidem Juramentum et omnia quae usq. ad praesens intercessissent, revocare, annihilare, eassare et mortificare: fidem autem et fidelitaem, obedientiam et Subiectionem antea suae Mtti Sacree datam ac omnimode debitam. renovare, et reiterare, et eam constanter erga Eandem Suam Mattem, ciusdemq. successores legitimos nimirum Hung Reges servere, iids ab ea, ulla ratione vel pacto, vi, metu, aut formidine recedere; verum in omnibus uti fideles Subditos decet synceros et obedientes, atq. constantes exhibere; jmo eos qui non curata praevio modo Paterne oblata Suae Mattis Sacrmae gratia, ulteriori pertinaclae suae jnhaerentes, ad debitam fidelitatem redire noluerint, aut ex post ex Commembris eorum reconciliatis iterum ad hostes transire Presumserint, eos omnes tanquam Patriae et suae Mttis Sacrmae hostes publicos, iuxta etiam Leges Regni omnimode persequi velint. Expropter ijdem Dni Ablegati, et eorum Principales per praetitulatam Suam Serenitatem, Caesarq. Et Regiam Comissionem in verbo alte memoratae Suaettis Sacrae Regio, vicissim assecurantur, quod contumacia et perfidia eorum, qui ex paetacta Citte Veterozoliensi, vel a sinum gratiae suae Mattis Sacrae praevio modo oblata necdum redissent, vel Actu hoc Reconcilationis in gratiam recepti, ex post iterum ad Hostem eiusdem suae Mttis transire praesummerent, ijsdem Dnis Ablegatis et Bfatae Citti Vet. Zoliensi in fidelitate constanter perseverantib. nullatenus imputabitur.

Et quia magno sibi oneri esse hac Cittas querularet, subsistentia et sustentationem ac in super diversis modis, et praetextibus practicatam discretionis extorsionem, Militis Schulciani isthic constitutj, ideo ad sublevandum eiusmodi onus, coercendosq. praedicti Militis excessus, serio decreto iniungit. officialibus memoratae Militiae, quatenus se dispositioni per Comitem Generalom Rabattha factae accommodet, neq. ultra illam Pensiones, aut Discretiones quaspiam extorquere praesumat.

Demum ubi Civitatis huius Augustanae Confessionis Incolae Templum Catholicorum sibi assignari postulant, siquidem articuli Diaetae Soproniensis, quorum Continentias Caesarea et Regia Excelsa Commissio excedere nequit, in se minime continerent; Ea propter neq. Postulato huic satisfacere posset eadem Excelsa Comissio. De caetero Maitas sua Sacrma Dnos Ablegatos, corumq. Principales, omnes et singulos Reconciliatos, et deinceps in syncera fidelitate constantes omni Protectioni gratiaq. et clementia sua benigne complectitur.

Ex Caesarea et Regia Comissione Posonij

Die 28 februarij 1684

(L. S.)

Joannes Macholany m. p.

III

Odpisu tohoto pôvodná listina nachodí sa v archíve slob. a kr. mesta Zvolena.)

*

Gabriel Dei gratia Sacri Romani Imperij et Transilvaniae Princeps, partium Regni Hungariae Dominus, Siculorum Comes, ac Opuliae Ratiboriaeq. Dux. Z.

Pruden ac Circumspecti fideles nobis dilecti. Salutem et gram Nostram. Hűséghteknek hadgiuk és Parancziolliuk is serio ez levelünk latuad mindgiar harom szanat és Parancziolliuk is serio ez levelünk latuad mindgiar harom szanat és azok eleiben negi negi lovat fogatva jo kezséggel edgeuitt elkezitven küldgie be holnap ide Beszterzire fogiazkodas nelkül. Secus non facturi. Datum in Lib. Regiaq. Montana Civitte Novizolien. die 20 Januarij Anno 1624.

Gabriel sup.

Pruden ac circumspecti, Judici Caeterisq. Juratis Civibus Civittis VeterjZoliensis Fidelib. nobis dilectis.

*

troje sáň, v každých štvoro koní dobre zapriahnutých a vystrojených zitra do slob. kral, banskej Bystrici poslať nakladáme a i rozkazujeme. Secus non facturi 20 Januára 1624. Gabriel.

IV

(Odpisu tohoto pôvodná listina nachodí sa v archíve slob. a kr. mesta Zvolena.)

*

Gabriel Dei gratia Sacri Romani Imperii et Trannie Princeps partium Regni Hungar. Dominus Siculor. Comes ac Oppuliae Ratibrq, Dux Z.

Pruden. et Cicumspecti fideles nobis dilectis salutem et gram Nostra, Bizonios szamu vitezinket vigiazasnak oka ert rendeltük az hűsegtek városaban kiknek Kemeny Instructionk alat hogj senkit neháborgassanak, sarczoltassanak, marhaiokat, ruhaiokat el ne ragadozzak, megis parancsioltuk, se őtt hogij az Nemes Varmegie az Porta szám utan, elest abrakot, szenat, szallitaso be nekik, meghhattuk, hadjuk annakokaert, es parancsiolliuk is hűsségtekk hogy be bocsiatna… varosokba szallast rendelt. nekik… secus non facturi. Datum in Civitte Nra Novizolii die 27 Decemb Ao Dni 1623 Gabriel m. p.

Pruden. ac Circumspectis Judici Juratisq. Civibus Cittis nostrae Zoliomien fidelibus nobis dilectis.

V

Franciscus Vesseleny de Hadad. Datum in Filek die 14 Aprilis 1642 píše na mesto Zvolen:

*

„že Thomas Nagy vicekapitan na Filekove, — v obrane vlasti, a chtejuci mnostvo, zajatých skrz Turkov, — vyslobodiť, sám upadol do zajatia ukrutnyho národa ottomanskyho. Za jeho vyslobodenie pitaju Turci 3000 Imperialov a prepustenia piatych zajatych turkov.“ Vyzýva mesto, aby na vyslobodenie tohože Tomáša Nagya tiež dalo subsidium.

*

Katolícky kostol ohradený bol od starodávna pevným múrom; od poludňajšej strany bola vchodná brána i s domom kostolníka; od polnočnej strany vystavené bolo nosocomium; no boly srúcané r. 1811 a potom na miesto srúcaného obradného múru mesto ohradilo kostol r. 1819 drevenými šramkamí, už spadlými.

Kostol stavaný je z dobrého pevného materiálu, má dĺžosť 16 a l/2 siahy, šírosť 6 siah, výšosť 4 a 1/2 siahy; je všade zasklepený. Vymaľovaný nie je, ale za to má krásne obrazy ku svojej ozdobe.

*

Odznak mesta Zvolena je dvojramenný strieborný kríž (tiež svedok prastarobylosti, lebo je odznakom pravoslávnej cirkve) v poli červenom, stojaci na troch zelených vŕškoch s dvoma anjelmi strážci. Pripravený je na strope kostola tam, kde schodia sa oblúky kostolného sklepenia. Anjelia majú okolo seba nápis: „Insignia Civitatis Veterosoliensis Anno l612.“

Tiež proti veľkému oltáru na sklepení, kde sa jeho obluky dovedna schádzajú, je vymaľovaný Baránok Boží s dvojramenným krížom a s týmto nápisom: „Agnus Dei, qui tollit peccata Mundi.“

Chor je 5 siah dlhý a poltretej siahy široký, pohodlný i pre 12. muzikusov. Sú tiež dva bočné chory po 9 siah dlhé a po 1 siahe široké. Okrem veľkého oltára sú 4 bočné oltáre.

Oltár veľký, zasvätený k úcte sv. Alžbety, má nápis: „Pleno Sanctae Elisabeth viduae. Veterozolium Patronae honori.“ Keď spočítajú sa litery, výnde rok 1772.

2. oltár Divi Judae Thadaei Apostoli.

3. oltár malý zasvätený je sv. Trojici.

4. oltár, zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, vystavený bol r. 1776 na útraty Jána Petyka a Jána Feketeho.

5. oltár, zasvätený je blahosl. Panne Marii, držiacej Krista na rukách.

Krásny nový oltár do kostola tohoto dalo mesto na svoje nakládky postaviť r. 1725.

Pred i po zbúrení Rákóczyho tento katolícky kostol zaujali evanjelici.

V jednej listine v mestskom archíve, od cisársko-kráľovského povereníctva v Prešporku 28. februára 1684 vydanej, a znejúcej, že celé mesto zas k vernosti naproti cis.-kráľ. Veličestvu a Jeho domu navždy osvedčuje sa, a že sa k tejto poddanskej vernosti i prísahou, zloženou skrz vyslancov mesta, totižto Samuela Žemberyho a Juraja Riazika, zaviazalo, kde medzi iným i toto stojí: „Mesta Zvolena obyvatelia augsb. vyznania katolícky kostol sebe oddať si žiadali, cis.-kráľ. povereníctvo žiadosti tej povoliť nemôže, oproti zákonom dietálnym šopronským.“

Cirkev zvolenská má svoje dcéry, jednotlivé domy, na Bakovej jame, v Lieskovci, v Sekieri, v môťovských dúbravách a obec Podzámok. Obec Podzámok so Zvolenským zámkom stoja na zvýšenom kopci na poludňajšej strane mesta, vtisnuté súc v jeho chotári, a k nemu patrí to, čo má ohradené buď múrom, buď plotmi; ostatné patrí mestu.

Pri kostole katolíckom od západnej strany pristavená je veža, 20 siah vysoká, stavaná r. 1648, obnovená r. 1812 a r. 1870 vnove pokrytá vždy na nakládky mesta. Na veži tejto je 6 bronzových zvonov, dva totiž hodinové a štvoro na zvonenie. Keď zvony tieto Bercsényiho vojsko 26. oktobra r. 1708 v čas podpálenia mesta roztopilo, dalo ich mesto na svoje nákladky u zvonára v B. Bystrici r. 1713 znova uliať. V zápisnici kanonickej visitácie z r. 1829 tiež zaznačené stojí: najväčší zvon 35 centov ťažký, preliaty v B. Bystrici u Jána Knoblocha; stredný zvon 18-centový, liaty zvonárom bansko-bystrickým, Jánom Stenglom r. 1712; potom je zvon 2-centový a zvonec 1 cent 44 funtov ťažký, preliaty vo Zvolene u zvonára Jána Grolicha r. 1813. — Tieto bronzové zvony majú príjemný hlas.

Ku kostolu od južnej strany pristavená je tiež krásna kaplnka boľastnej Panny Marie, a síce od Jozefa Ebeckého na jeho vlastné nákladky okolo r. 1766. Na kaplnke je vežička 8 siah vysoká, meďou pokrytá r. 1766, majúca i jeden bronzový zvonec. — Od strany severnej ku kostolu nadrečenému bola pristavená mestská sypáreň, niekdy mestský dom, kuria rečený, a ešte v dávnejších časoch, jako sa udáva, „auditorium“ kráľa Matiaša Korvína. — Vôkol kostola tohoto bol niekdy cintorín, a pod samým kostolom jako i pod kaplnkou hore spomenutou 3 krypty. Cintorín teraz leží za mestom na západno-severnej strane, pri Hrone u ďahu takzvaného „Harajch“, od ktorého pomenovania Zvolenci utvorili si porekadlo: „Počkaj, vynesú i teba na Harajch!“ — Cintorín tento mal i kaplnku Sv. Kríža s jedným zvoncom. Kaplnka súc bez základiny, obrátená je na komoru najdených mrtvôl, a i pod obdukciu patriacich. Cintorín, preplnený mrtvolami, je dočasne dľa predpisov policajných zatvorený, a len do jestvujúcich krypt a vyznačených miest pre niektoré rodiny mrtvoly môžu byť pochovávané.

Na miesto zatvoreného cintorína bol vyznačený hrobitov na Starej tehle na pozemku od Kubiša kúpenom; ale i tento musel byť zanechaný, lebo pochovávať sa nemohlo pre vody tam v zemi sa nachodiace. A preto nový cintorín založený bol pri novej tehelni na pozemku Hloškovskom.

Pod kostolíkom Zvolenského zámku nachodí sa tiež krypta, v ktorej truchnatejú pozostatky Štefana Esterházyho. Pred r. 1784 zanechaný bol hrobitov s dola starej tehelne v zahrade Čerňanského preto, že v tamejšej zemi bolo mnoho vody. Roku 1831, keď cholera toto mesto po prvý raz strašným spôsobom prekvapila, v krátkom čase zomreli na ňu asi 66., a títo zomrelí zahrabovaní boli pri mädokýši Hnidovke a v Neresnici strán cesty v brehu, proti prvému mestskému mlynu. Židia majú hrobitov pri mestskej novej tehelni, v blízkosti bývalého cintorína, na ktorom pochovávaní boli na choleru zomretí.

Treba zaznačiť, že kedykoľvek v meste Zvolene zjavila sa cholera, vždy prvú korysť vyhľadala si v uličke Fortňa a okolo nej.

Ináč Zvolen je veliká kostnica krajinská: boly tu vojny, plienili tu Tatári s Kumánmi, Turci, kuruci — v meste a okolo mesta všade samá ľudská kosť.

V cirkvi rimsko-katolíckej nachodia sa cirkevné zápisnice krstených, zomretých, sobášených od r. 1634, zápisnice miešaných manželstiev od roku 1754. — Patronom kostola a cirkve tejto je mesto Zvolen. — Cirkevní služobníci brali svoje nadania a platy od mesta, a mesto na to bralo a užívalo od pravekov dežmu, obzvlášť z Lukového a z celého Lieskovca. — R. 1737 na prosbopis farára daný mu je pomocník (kaplan), ale len jeho osobe bez právnych následkov. V kostole tomto predstata mesta (rychtár) predtým vždy prísahu skladával, a jesťli bol evanjelik a nechcel tam prísahu zložiť, mal sa z úradu prepustiť. (Srov. mestskú zápisnicu zo dňa 16. júla 1718.) Dľa vysokého rozhodnutia od r. 1784 sudcovia nie viac v cirkvách, ale na radnom dome bývali sprisahaní.

Konečne ešte treba zaznačiť: že v zápisnici kanonickej visitácie od r. 1829 tiež zaznačené stojí: že Bercsényi po spálení Levíc a Krupiny, aby nahnal strachu cisárskym, i mesto Zvolen celkom vypálil, zvony sa v ohni tom roztopily, a z tých zvonov roztopené kusy smiešané s uhlím našly sa r. 1819 pri kopaní jamy na stĺp na mieste starej zvonice.

No i v zápisniciach mestských z r. 1709 zaznačené stojí, že keď matka-cirkev shorela (t. j. 1708), vyslaní sú mešťania Štefan Textoris a Matej Macanka milodary po krajine sbierať, odporúčaní súc Christianom Augustom de Saxonia, kardinálom a primasom krajiny.

*

Instructio pro Dnis Ablegatis ad conventum Onodiensem exmissis.

Nos Judex et Senatus tota deniq. Civita Lib. a Reg. VZoliensis recognoscimus e numero nostri Egregios et Nobilcs Danielem Remeniny Joanem Alberti Consenatores ac Joanem Sculteti juratum Notarium qua Plenipontentiaros nostros delegasse et exmisisse ad Conventum Regni per suam Serenitatem Principalem ad Campum Onod pro die 16 mensis Maj benigne indicte et publicatum: dando et attribuendo suis Dnationib. eam facultatem, ut in publicis simul etiam privatis Cittis nostrae negotiis habitae cum Principali oribus diversorum Comitatum et liberar. Cittum Plenipotentiariis correspondentia, mutuoq. consensu agere, transiere proponere, solicitare possint et valeant hac instructione fidem ablegatis praeposita.

Primoquidem etc.

Secundo Humillime coram sua Serenitate Principali ac Consederatis Regni statibus et ordinibus notam hujus Cittis miseriam quod vel ipsis transenatib. constat rudera desolator Domor. vulcanoq, integras consumptas Suburbior. omnium plateas conspicientibus.

Tertio Cum reliquis Dnis Cittum Ablegatis suplicabunt demisse ut portae contra privilegia Civitatum sub jugo impositae tollant. actaq. Libertati hoc in passu restituant.

Quarto. Frequentissimus condescensionibus aggravari hanc Cittem Neosolium, sive Krucem — sive Corponam versus aut Incl. Comitatum Neogradiensem fiant transitus, hic tanquam loco viae et passib. exposito submitit. ac cum vix aliqua ex Lbris Cittib. minor reperiat hanc tam exiguam hae onera ferre non posse remonstrabunt Civitatum.

etc.

Datum VZolij Die 18 Mai Ano 1707.

Anno 1708 die 26 Octobrii Civitatis haecce p. Rakoczianos asseclas Domatim succensa et funditus in Cineres redacta est. Campanae lignefactac, nihilq. ab hac clade et calamitate intactum relictum.

*

Tunajší evanjelici augsb. vyznania majú tiež svoj kostol vo vnútri mesta v rade medzi domami, založený pod cisárom Jozefom II., ktorý niekedy zodpovedal len jednoduchej modlitebnici, majúcej vchod od dvora; pod cisárom Fraňom II. došlo ale povolenie dvere na nej otvoriť i od ulice, čo svedčí na kostole tomto i mramorová tabula s nasledujúcim nápisom:

Modlitebnica táto dosiahla úplnej tvárnosti kostolnej len r. 1856, v ktorom čase ku priečeliu kostola tohoto vkusne pristavená je veža. Múry tejto 10 siah vysokej veže sú zo samých kresaných kameňov; jej základy sú 3 1/2 siahy hlboké. Veža táto stojí na štyroch stĺpoch, každý stĺp má 8 uhlov. Pokryv veže 8 siah je z medi, a zavŕšená je krížom. Na veži tejto sú tri ocelové zvony, v Bochume, vo Vestfálsku, zajednané. Najväčší z nich zvon váži 2132 funty, stredný váži 1850 a najmenší 771 funtov; každý cent bol na mieste za 30 zl. sr. zajednaný, a do ich váhy počítané boly i srdcia, koruny, panvičky, valce, ramená. Za zvony tieto bolo plateno povozného z Bochumu po železnici až po Hronskú Nánu 273 zlatých. Clo vynášalo 256 zl. 23 kr., ale na prosbu, touto cirkvou zadanú, bolo kráľom odpustené. — Súzvuk zvonov, jako to udali bochumskí strojníci, je: „terc a quart s tónom d. fis. a.“ — Zvony čo do hlasu nemôžu sa vyrovnať bronzovým, ale sú lacné, stále, a dajú sa počuť i na tri hodiny. — Pod jedným stĺpom veže v základoch do skaly vykresaná je schránka, do ktorej vložila sa — v sklenici ukrytá — listina, natrená balsamom copaivae. Veža stavala sa tri roky, a okrem ručných a vozových prác stála okolo 10.000 zlatých, dôkaz to, že sjednotené mravné sily mnoho môžu vykonať. K cirkvi čo k matke prináležia dcéry: Lukovo, Lieskovec, Môťová, Buča, Kováčová, a na Kaša Lehote, Budičkách a Tŕní jednotlivé domy. Na kostol tento zakúpený bol dom, takzvaný Žemberovský, za 3800 zlatých; ináč, jako to intimát vys. kr. uh. nám. rady z r. 1782 vysvedčuje, mal stáť 1000 kremnických dukátov. Peniaze sosbieral Palugyay, bývalý mestský rychtár, od mešťanov, za čo bol od vyššej vrchnosti braný na odpoveď. Cirkevníci r. 1783 zadali prosbu, v ktorej udáva sa, že mieňa zakúpiť istý Radvanskovský dom na modlitebnicu, načo bolo len to uzavreté, že poneváč otázny dom nachodí sa v blízkosti rim.-katol. kostola, preto služby Božie majú sa o jednu hodinu skoršie konať, ako v katolíckom chráme, žeby katolíci neboli rušení spevom evanjelikov. Ináč zvolenskí evanjelici chodievali do kostolov artikulárnych, t. j. zákonom povolených, a síce na Ostrolúku a do Garamseku — Pred a za časov Rákócovských zbúr tunajší evanjelici zaujali katolícky kostol preto, že vraj podľa mestskej zápisnice z r. 1682 bolo v celom meste len 5 katolíckych duší.

Dľa J. Ribinyho „Memorabilia aug. conf. in Hungaria,“ pag. 529., už r. 1534 i tu vo Zvolene obnovené náboženstvo bolo vyznávané, a tiež takzvané cirkevné ustanovenia sedem sl. kr. a banských miest r. 1573 dňa 3. júna podpísali Juraj Lovčáni, zvolenský ev. kňaz, a učiteľ Eliáš Bernhardus Vodicenus; tento prv menovaný bol r. 1580 pre svoje náboženské vyznanie vyhnaný z vlasti.

Cirkev evanjelická r. 1791 prosila, aby sa z mestských dôchodkov dávala istá čiastka na jej potreby a aby sa jej povolilo užívanie mestských zvonov. Taktiež r. 1819 zadala prosbu o 500 zl., avšak len od r. 1861 prijíma z mestskej pokladnice 1158 zl. 50 kr. ročitej podpory. Okrem tejto podpory od dávnejších čias platilo mesto na jej učiteľov ročite 210 zl. a na ich hospody 84 zl. r. č.

Bývaly tu nižšie katolícke školy, takzvané hlavné, o troch, a evanjelické tiež o troch triedach. Z týchto škôl brali žiakov do latinských gymnasií, do takzvanej grammatiky, ba práve i syntaxy; a z týchto žiakov stávali sa nielen súci študenti, ale i výteční ľudia, obzvláštne kňazi. — Stavisko pre tieto školy bolo niekdy v prostriedku mesta neďaleko katolíckeho kostola, keď sa toto ale prepustilo starému špitálu (r. 1821 sborenému), preložené boly školy na vínnu krčmu, a odtiaľ r. 1856 putovaly opäť nie k úplnej spokojnosti zrovna pod radný dom.

V zápisnici mestskej zo dňa 10. apríla r. 1790 (číslo 235) zaznačené stojí, že normálne školy do ďalšieho rozhodnutia majú zostávať v svojom doterajšom stave.

Tieže mestské zápisnice ďalej hovoria:

R. 1790 dňa 15. sept. (č. 673), kým snem rozhodne, v školách má zadržať sa predpísaná methoda.

R. 1790 dňa 6 okt. (č. 728). Školy miešané majú zostávať do ďalšieho ustanovenia.

R. 1790 dňa 18. okt. (č. 758 a 858). Milostivá resolúcia strany škôl reči materinskej.

R. 1791 dňa 23. marca (č. 211). Resolúcia strany škôl takzvaných vernakulárnych a normálnych.

R. 1791 dňa 7. dec. (č. 1066) boly predpísané body ohľadom škôl.

R. 1794 dňa 24. febr. (č. 186). Smluva, urobená ohľadom miešaných škôl, v odpise vydaná katolíkom.

R. 1795 dňa 11. júla (č. 616) oznámeno, že miešané školy majú byť rozdelené. — Školy miešané boly v meste tomto po r. 1793. — Katolícke školy braly po r. 1824 podporu zo základiny školskej z turčianskeho Kláštora.

No v novších časoch r. 1874 vystavené sú školy kommunálne beznáboženské s veľkými nákladkami o šiestich elementárnych triedach. Rodičia z väčšej čiastky nie sú spokojní s výučbou; ich dietky, bárs navštevovali túto školu šesť rokov, dľa ponosy rodičov len s ťažkosťou prijímané bývajú do prvej latinskej triedy. Riadni učitelia sú 4. a majú plat po 700 zl. r. č., hospodu a plat za zahradu, a za každého z týchto učiteľov mesto platí ročite 12 zl. na pensie. Okrem toho sú dvaja podučitelia a jedna učiteľka. Podpory bývalých tunajších škôl prešly na tieto nové školy. No i štát podporuje ročite tieto školy zo školského nadania. Pri vyvedení a udržiavaní škôl mesto malo a má ohromné nakládky a výdavky.

Mesto má nasledujúce hostince: Hostinec v Hronskej ulici, vystavený r. 1736 za 1003 zl. 15 den.; hostinec na Stráži, vystavený r. 1767, má veľmi hlbokú, z kresaných kameňov vymurovanú studňu; hostinec vo vnútri mesta, „k hroznu“, pri ktorom r. 1883 pribudoval sa tanečný terem; hostinec stál s vystrojením tanečného teremu do 38.000 zlatých; hostinec „k zlatej hviezde“. Okrem toho mesto má murovanú krčmu v neresnickej doline, vystavenú r. 1738 za 1180 zl. 28 den.; ďalej má krčmu neďaleko zámku, v novších časoch vymurovanú, ktorá sa dobre odpláca. Krčma táto za dávnejších časov stála málo nižšie a volala sa „na jamu“. Ináč mesto dľa vyššieho nariadenia má právo koľko chce krčiem otvoriť v súkromných domoch, jako i na tunajšej železničnej stanici, čo sa i v skutku stáva: odpredaj opojných nápojov dať do prenájmu. Mesto má krčmu i v obci Bacúrove a v Lieskovci a právo odpredaju nápojov v Lukovom. Toto sú hlavné dôchodky mesta.

Predtým malo mesto i svoj pivovár. Dobre zariadený pivovár znamenite by sa odplácal a ľud k pivu navyknutý nehynul by tak, jako pri pálenom.

„Bakovu jamu“, majer, mesto zakúpilo roku 1801 od Terezie Beniczkej, vdovy po Ladislavovi Strakonickom. V zápisniciach mestských o tomto predmete zaznačené stojí, a síce 3. júla 1801 pod č. 478: Zeman Fekete, rychtár, a Pavel Veselovský, senátor, narádzajú, aby sa allodium Strakonicovské, „Bakova jama“, na stránku mesta zakúpilo. Nárada tá sa prijala, s tým, že allodium má sa najprv prezreť. (Allodium to povstalo z meštianskych pozemkov, čiastočne od Strakonickovcov zakúpených.) Roku tohože (6. júla r. 1801 číslo záp. 496) podaný je rekurs na kr. consilium camerae strany povolenia otáznej kúpy. R. 1801 dňa 24. oktobra (č. záp. 804) kúpa Bakovej jamy je povolená, s tým doložením, aby sa o Bakovej jame viedly osobitne účty, tieto každoročne hore posielaly, a dôchodok z Bakovej jamy aby obracal sa na vyplatenie kúpnej ceny. Od ďalšieho podávania týchto osobitných počtov mesto oslobodené bolo r. 1808 dňa 7. apríla (č. záp. 353), lebo zaplatená bola kúpna cena. — R. 1801 (č. záp. 496) v smluve medzi iným stojí: „Ja Ladislav Beniczky všetku a celú oeconomiu ,Bakova jama‘, s roľami, lúkami, s allodiálnymi staviskami a so všetkými k tejže patriacimi dobrodeniami, dľa positivneho privolenia mojej sestry Terezie Beniczkej, vdovy po Ladislavovi Strakonickom, predávam mestu Zvolenu írečitým právom s tamejším terajším hnojom za Rfl. 1400“ atď. Z tohoto zreteľne vysvitá, že do Bakovej jamy okrem mesta nikto nemá žiadneho práva. — Od vdovy mesto r. 1801 kúpilo i 2 bujakov, 20 kráv, 7 jalovíc, 8 teliec a niečo hospodárskeho náradia. Mestskú túto ekonomiu viedol mestský šafár a išpán, a obrábali ju mestskí urbarialisti. K majeru mesto v novších časoch prikúpilo od súkromných mešťanov Makonovcov a Rotovcov viac pozemkov. Pri Bakovej jame hôrka Lukovian háj bola od pravekov mestským majetkom. Majer hodne zväčšil sa po scelkovaní obce lieskovskej, lebo tejto čiastka pripadla mestu; vymeraná je mestu pri samom mestskom majeri. Majer v mestskom chotári má rolí asi pod 104 hektolitre siaťa a asi 20 koscov lúk. Ďalej pripadlo sem z Lieskovca 111 pluhov oráčiny, 24 koscov lúk, 22 pluhov pastvy a 269 pluhov hôrnej pastvy. Donáša ročitej árendy na teraz 900 zlatých. Prenájomníci ale užívajú i 274 kusy mestských oviec. Majer leží na vŕškoch, ktoré majú tú zvláštnosť, že z nich vyviera mnoho najčistejšej vody. Vŕšky tieto sú preplnené vodou.

Mlyny v tomto meste sú: jeden na Hrone, ktorý mesto r. 1848 odpredalo Hudcovi i s pozemkami, od ktorých má mesto mapu, a dva mlyny v neresníckej doline, mestu patriace, jeden z nich emfiteutickým právom.