ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Č. 1. Hlavné výsady Belom kráľom vydané o slobodách Sl. a kr. mesta Zvolena, a síce zvlášte o práve patronátskom, Zvolenci môžu si slobodne kňaza voliť, a nie sú povinní prijať žiadneho druhého; že si môžu slobodne voliť sudcu, koho len budú chceť, s povinnosťou, vyvoleného dať potvrdiť Jeho kráľovskému Veličestvu; majú slobodu, sudcu za rok odstrániť alebo podržať; ich nikto druhý nemá súdiť, ani len Comes de Zolum, jedine nimi najslobodnejšie zvolený sudca; od toho povolené je odvolanie sa na kráľovskú kúriu. V tom istom bode zreteľne vysloveno je i právo meča (jus gladii). Povolená je sloboda dreva, kamenolomu, vyňatí a osvobodení sú od každého dávkovania (tribútu). Župan (Comes) zvolenský alebo kuriálny, v čas pochodu alebo pristavenia sa, ich domy nesmie svevoľne zaujímať; ich dobrovoľne dľa ľúbosti prijímajú sami obyvatelia. Okrem toho obdržali írečitým právom istú pozemnosť oproti obci Rybáre; pozemnosť túto predtým užívali kráľovskí rybári, bydliaci v obci Rybáre (Halás). Medze tejže pozemnosti, dľa predbežnej úpravy, Mikom, županom (per Miconem Comitem) de Zolum, ku Jeho kráľovskému Veličestvu danej, začínajú sa pri akejsi studnici, obecne Burkuth (Borkut) menovanej, ktorá súsedí so zemami obce Buč, ztade dolu ide na Berch kamenný, ztade dolu na pole, v prostriedku ktorého stojí istý dub, čo cieľ, obložený zemou; tam súsedí zem obce Kováčovej, a odtiaľ dolu ide sa k potôčku Kováčová, prejdúc vedľa lúk na most potôčka Tapulcha, kde sa končí. (Viď nižšie o Burkuth.)

Keď kráľ vojsko vedie, povinní sú vojáčiť pod kráľovskou zástavou.

Vydaná výsada roku 1244 5 Calend. Januáru zohyzdená kvapčením vody, obnovená bola 5 Calend. Máji 1254.

Č. 2. obsahuje obnovenia hore udaných výsad Belom kráľom, po tatarskom pustošení, roku 1263, a spolu kráľovská zahrada, zaujatá Mikom Comesom, oddaná je obyvateľom de Zolum; tejto zahrady medze udávajú sa od strany východnej vedľa rieky Slatiny (Zlathna) pred bránou našej zahrady a ťahá sa hore ku potoku Očovka (Olčova), ktorú prekročiac cez prístav suchý a skalistý, ťahá sa cez istú dolinu nahor, kde pod lúkou Bebench je cieľ starý i nový; odtiaľ po chodníku prejde sa pod vrchom Haradak menovaným, cez potok Olchva, vedie proti západu a prechodí cez potok

Lukva menovaný a tam vŕškom Berch rečeným ide k hranici Rybáre, odtiaľ na Holý vrch (Mezitelenhegy), odtiaľ do Hlbokej doliny a ťahá sa až na chotár cirkve sv. Mikuláša, zatým vedie a súsedí so zemami kráľovských sluhov a po veľkej ceste ústi ku Zvolenu (ad vilam Zolum).

Č. 3. obsahuje Ladislava kráľa milost. potvrdenie predošlých Belom kráľom (č. 1. 2.) vydaných výsad, roku 1274.

Č. 4. Karol kráľ uhorský potvrdzuje výsady Belom kráľom vydané 16 Calend. febr. 1323.

Č. 5. Výsadná listina Karola, kráľa uhorského, dľa ktorej po prevládaní Matúša Trenčianskeho obyvateľom starého Zvolena isté zeme kráľovských sluhov, ležiace pri Hrone, milostive darúvajú sa. R. 1326.

Č. 6. Ludvika kráľa listina, ktorou potvrdzujú sa výsady kráľa Belu, ddto. 4. Idus May 1369.

Č. 7. Žigmunda kráľa a cisára rozkaz na Comesa de Zolum, aby mešťania starého Zvolena (antiqui Zolum) v svojich slobodách, v riekach a v horách boli udržiavaní. 1396.

Č. 8. Matej kráľ potvrdzuje výsady, dané Belom kráľom, č. 1. 9 Calend. Aprili 1465.

Č. 9. Mateja kráľa výsada, aby mesta Zvolena mešťania neboli väznení za iných hriechy a výstupky, taktiež aby boli slobodní a vyňatí od každých vecných a osobných poplatkov (tributis), s tým osvedčením, že mešťanov prevzal do svojich kráľovských rúk. V Budíne na deň bl. obrátenia Pavla apoštola 1466.

Č. 10. Milostivá výsada č. 1., 2., 3. a 9. na pergament prepísaná rukou zapisovateľa mestského. Jednoduchý odpis.

Č. 11. Ferdinand I. Belu kráľa výsady z roku 1254 a Mateja kráľa z roku 1465 potvrdzuje a obnovuje. V Prešporku 23. Novembra 1542.

Č. 12. Odpis predošlej (č. 11.) výsady v konvente Sv. Benedika pri Hrone. 1552.

Č. 13. Maximilian výsady Belove a Matejove Ferdinandom (č. 11.) potvrdené ztvrdzuje v zámku Prešporskom predostatného dňa mesiaca Júla 1564.

Č. 14. Rudolf výsady Belove, Matejove, Ferdinandove a Žigmundove v zámku Pražskom potvrdzuje 16. Aprila 1602.