ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

A. Všeobecné

Z roku 1244/1254. Bela v kráľovskej výsade strany zemí Rybáre.

R. 1263 strany kráľovskej zahrady Belovej.

B. Proti Dobronivej

Listiny z rokov: 1567, 1572, 1545.

R. 1667. Svedectvo stolice Zvolenskej strany protestu mestského proti županovi Esterházymu, ktorý nechcel povoliť, aby ohradné múry vystavily sa cez jeho zahradu, bárs mesto dalo mu za to isté zeme „Pod dráhami“.

Listiny z rokov: 1759, 1760.

R. 1746. Uzavretie magistrátu, aby rozhádzaly sa ploty Esterházovské, za medze do mestského postavené. (1. Júla.)

R. 1760. Protest mesta v záležitosti podotknutej, zadaný u konventu Sv. Benedika pri a podľa Hrona.

R. 1767. Revers Štefana Esterházyho strany plotu zahradného a domčeku pod baštou, na zabezpečenie mesta vydaný. (Domec ten postavený na mestskom, dľa reversu nemôže sa nikdy znovu stavať.)

Roku 1807. Listina medzná strany medznej čiary medzi mlynom mestským neresníckym a medzi susednou tablou zeme, patriacou panstvu zámockému.

Listiny z rokov: 1775, 1806 atď.

C. Proti Slatine a Očovej

Listiny z rokov: 1552, 1553, 1570, 1572, 1604, 1803, 1827.

D. Proti Rybárom a Hájnikam

Listiny z rokov: 1504, 1552, 1571, 1556, 1792.

R. 1793/1810. Medzné listiny zo strany majera ležiace.

E. Proti Buči a Kováčovej

Listiny z rokov: 1582, 1609, 1658, 1667, 1676, 1780.

F. Proti Ostrolúke

Listiny z rokov: 1572, 1575, 1676, 1679, 1693, 1694, 1698, 1699, 1758, 1759, 1760, 1816.

G. Chotárne medze obce Bacúr

Listiny z rokov: 1534, 1583, 1615, 1638, 1673, 1760, 1761, 1771, 1798, 1804, 1805, 1808, 1815, 1816.

H. Chotárne medze Lukového

Listiny z roku 1501, 1577, 1804.

Prv než by som ďalej zaznačil ďalšie mestské listiny dľa soznamu, musím pozastaviť sa: kdeže asi bola tá studnička, ktorá v listinách mestských sa menuje, že vraj obecne „Borkut“, ináč i „Burkuth“?

Ohľadom na listinu v sozname listín hneď pod I. 1. pripomenutú, treba s ňou porovnať svedectvo o pochodení roku 1570 po cieľoch, ktoré vydalo sa pod hodnovernou pečaťou konventom Sv. Benedika podľa Hrona na rozkaz Maximiliána II. Obnovené ciele chotárneho pochodenia sú nasledujúce:

1. cieľ v priekope, kde kedysi stála brána zverov, Jeho Veličestvu kráľovi patriacich, a kde teraz (t. j. roku 1570) nachodia sa oráčiny.

2. Pravým uhlom pri Slatine.

3. Odtiaľ podľa toku rieky Slatiny až na miesto, kde spája sa potok Očovka so Slatinou.

4. Ztade dľa toku Očovky oproti východu ku suchému alebo skalnatému brodu, obecne teraz „Kamenný brod“ zvanému.

5. Kde prejdúc potok, hore idúc, spustili sa do akejsi doliny, kde pod lúkou „Rybník“^[2] má sa za cieľ veliké bralo, v dávnejších časoch krížom značené, ale je už odlúpaný.

6. Odtiaľ išlo sa po istom chodníku lúkami ku potôčku Olchova (Očovka).

7. Ztade zas podľa tohože potôčka hore ku istému dubu, ktorý ako cieľ dovôkola obhodený je zemou.

8. Odtiaľ po istej starej ceste hore ku istému vŕšku, na ktorom jestvuje cieľ, nanosený zo zeme a skál.

9. Ztade po tej istej starej ceste dolu idúc oproti západu zase k riečke Očová rečenej.

10. Zase idúc podľa potôčka až pod vrch Hrádek,^[3] ktorý považuje sa za cieľ.

11. Pod vrchom prejdúc cez rečenú rieku (fluvium — teraz už len potôčik) prešlo sa rovno k potôčku, Lukvapatak rečenému.

12. Ten prejdúc, proti západu idúc k jednomu vŕšku.

13. Odtiaľ na vrch Palčín, kde nachodí sa zo skál nakopený cieľ.

14. S vrchu dolu idúc oproti západu až po chotár obce Rybáre (possessionis Piscatorum).

15. Odtiaľ idúc hore na temä Holého Vrchu (Mezitelenvrch menovaného), kde dub zemou obhodený slúži za cieľ.

16. Odtiaľ do „Hlbokej doliny“, ktorá považuje sa za chotárnu medzu.

17. Ztade na kraj chotára cirkve sv. Mikuláša biskupa, založenej v obci Hájniky.

18. Odtiaľ príduc na breh Hrona, kde končí sa cieľ mesta, v rieke Hrone jestvujúce veľké skalisko považuje sa za cieľ.

19. Odtiaľ rovnou cestou ku studnici „Borkut“, ktorá už v tom čase bola zemou zahádzaná.

20. Odtiaľ hore idúc na Vrch kamenný, na ktorom prevelikánske bralo slúžilo za métu, na boku s vyťatým krížom.

21. Odtiaľ na isté pole, na ktorého prostriedku stál dub čo cieľ, dovôkola zemou obhodený.

22. Ztade hore idúc oproti istým zo zeme nakopeným métam, príde sa k potôčku Kováčova.

23. Ten prekročiac, vedie podľa lúk obci Kováčová a Hájniky, kde je cieľ spravený zo zeme.

24. Odtiaľ k mostu potôčka Trebulka.

A tak tedy ohľadom na listinu teraz vyloženú, a ohľadom na jej 19. bod otázna studnička, obecne vraj „Borkut“ menovaná, a už vťedy, pri spomenutom chotárnom pochodení zemou zahádzaná, nemohla inde byť, ako od „Bôrovej hory“ kdesi na pravej strane Hrona.

Ďalej zaznačujem, že tieže staršie výsadné listiny mesta Zvolena odpísané sú na pergament daktorým mestským zapisovateľom. Výsada kráľa Belu v preklade (z latinčiny) zneje takto:

„Bela, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmatska, Horvatska, Rámy, Srbska, Haliče, Lodomerska, Bulharska a Kumánie. Všetkým verným kresťanom, prítomné písmo nahliadnucim, patrí pozdravenie ku vznešenosti kráľovstva, a prislúcha k hodnosti vecí, tým obšírnejšie chlúbiť sa z väčšieho počtu ľudu, čím jeho sláva, jako to známo, viac a viac zväčšuje sa skrz množstvo. Preto, na všeobecnú známosť terajška a budúcnosti, prítomnou listinou chceme uviesť, že naši ľudia zo Zvolena (populi nostri de villa Zolum), ku našej prítomnosti predstúpiac, pred nami unížene prosili, žiadajúc, aby sme im ráčili obnoviť ich slobody, ktoré utratili návalom Tatarov. My ale, ich spravedlivej prosbe naklonení, tie slobody, ktoré oni pôvodne mali, a jako sme sa o tom poučili, im prinavracujeme, povoľujúc: aby mali kňaza v svojej cirkvi, len toho, ktorého si spolu vyvolia, a ani nemôžu byť nútenými prijať tohoto od druhého. Voľba sudcu, v svojej obci (villa) obecnou voľbou zvoleného, má sa predostreť Jeho kráľovskému Veličestvu ku potvrdeniu. A keď obci bude sa zdať na osoh, tohože sudcu môžu ročite odstrániť a môžu si zvoliť koholenkoľvek budú chceť. Žiaden ale sudca alebo župan de Zolum nemôže ich súdiť, len ich sudca, či v pravotách krvi a či v akýchkoľvek iných záležitostach. A jestli by medzi nimi povstala taká pravota, v ktorej by ich sudca nemohol súdiť, taká predloží sa kráľovskému súdu, a nikomu druhému. — Drevo v chotáre obce môžu slobodne rúbať, skáľa tiež brať, jako to pred tým bola starodávna obyčaj. Žiadame, aby boli celkom slobodní a vyňatí od vyberania každého tribútu. Pritom nechceme, aby župan alebo kuriálny comes, alebo bárs kto iný, ich domy násilne bral na uhospodenia. Ale sami občania môžu prijať vojsko dľa svojej dobrej vôle. Aby tedy naše povolenie obsiahlo večnej trvácnosti a stálosti, prítomnú listinu privolili sme na írečitú stálosť opatriť našou dvojitou pečaťou. Quinto calendas Januarii. Roku 9. nášho panovania.“

Ďalej zneje v tejže odpísanej listine:

„My tedy, chtiac, aby nami dané dobrodenia nezmeniteľne udržaly sa po všetky veky a tiež i viac boly rozšírené, súc týchže občanov prosbe náklonní, otáznu listinu, ktorú vydali sme na miesto kvapčaním vody pohubenej, uznali sme našou kráľovskou mocou tu od slova do slova opísanou obnoviť. Pritom tíže naši občania predostrúc nám, že nemajú dostatočnej zeme na svoje užívania, a preto prosiac, aby zem obce (villa) Halás, blízko Zolum, v ktorej bývali naši rybári, ráčili sme im oddať so zvyklou dobrotou, My, pohnutí ich prosbou, aby ich počet, úžitok a pohodlnosť sa rozmnožila, predpodotknutú zem so všetkým, s jej úžitkami a patričnosťami im dávame právom írečitým. Ciele týchže zemí, jako nám to náš verný Michal (t. j. Miko), župan de Zolum, písal, vyznačujú sa týmto poriadkom: Prvý cieľ začína sa pri istej studnici, ktorá obecne zovie sa Burkuth, a nachodí sa v susedstve chotáru obce ,Buccha‘, ktorá zem bola daná týmže rybárom. Odtiaľ ide sa na ,Berch‘ skalnatý a ide po cieľoch zo zeme urobených; dolu ide sa na isté pole, na ktorého prostriedku stojí dub, sťa cieľ zemou obhodený, a tam končí sa chotár obce de Koachou; odtiaľ ide sa po cieľoch zo zeme nahádzaných k potôčku Koachou; prekročiac potôčik ide sa podľa lúk Koachov až k mostu potôčka Topulcha, a tam sa končí.

Pritom sme týmže našim občanom (hospitibus) povolili, že kedykoľvek budeme mať vojsko generálne, len pod našou zástavou bojovať budú povinní, vkročiac do našich radov so županom de Zolyom. Dano deviateho calendas May r. P. 1254 a desiateho roku nášho panovania.“

Ďalšie listiny sl. a kr. mesta Zvolena zaznačené sú v hore spomenutom sozname listín.