ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

A.

Roku 1381 Ludvik kráľ na vystavenie farského kostola ustanovil, aby mešťani od každého privezeného suda s vínom 1 zlatý platili. (Táto listina, vydaná v Zvolene, bezpochyby opačne rozumená, bola príčinou, že niektorí kňazi osobovali si právo merania vína a páleného; proti čomu vydané nariadenie roku 1767, nachodiace sa v zápisnici z tohože roku dňa 12. mája.)

R. 1395. Základina oltára sv. Tela Kristovho, založená manželkou magistra Fridericiho.

R. 1615. Nádvorník Juraj Turzo znovu posiela dvojitý kríž, v Zvolene s prívalom padnutý.

R. 1709. Christian August zo Saska, kardinál a prímas krajinský, veľkodušnosti odporúča na prestavenie kostola podporu sbierajúcich mešťanov zvolenských.

R. 1714. Svedectvo o svätých kosťach, čo pozostalosti sv. Kataríny Senickej.

O týchto cirkevných záležitosťach nižšie podrobnejšie a obšírnejšie; je to cirkev veľmi stará.

B. O parochii a práve patronátskom

Roku 1244. Výsada kráľa Belu.

[Kostol tu stál už v dávnych časiech pred Belom; pod Ondrejom II. stál už s právom slobodne voliť kňaza (Beatrix).]

R. 1466. Mateja kráľa výsada, že parochia Starého Zvolena nepatrí pod pravomocnosť kastellánov.

R. 1767. Nariadenie proti kňazovi, že nemá právo šenkovania vína a páleného. (Viď hore vyššie spomenutú zápisnicu.)

C. O kaplnke blah. Panny Márie Boľastnej.

R. 1647 Ján Ebecký sa zaviazal, že nechce kaplnku budovať v svojom dome.

R. 1699. Svedectvo Jána Ebeckého, viecišpána, dľa ktorého nákladky na kúriu Schreterovsko-Janokovskú, v Očovej učinenú, a lúku „Podlanicami“, porúča na kaplnku.

D. Xenodochium.

R. 1582 Rudolf II., cisár a kráľ, na podporu xenodochia povolil vystaviť mlyn na Hrone, s povolením rúbania dreva v kráľovských horách.

(Proti vystaveniu mlyna protivili sa a veľké prekážky robili kastelláni a župani Zvolenského zámku.)

R. 1774 Fraňo Spilberg svoju istinu pri meste poručil xenodochiu.

Zaznačiť treba, že v mestskej zápisnici z r. 1823 dňa 30. aug. zreteľne stojí to ustálenie stránok: že zvolenské zámocké panstvo hať svoju, ktorá vodu na jeho pílu — teraz v najnovšom čase už Samuelovi Hudcovi predanú — naráža, nesmie tak zvýšiť, žeby zpätená voda povyše stojacemu mestskému mlynu neresnickému mohla robiť prekážku.

Zo všetkých týchto len jednoducho, suchopárne uvedených a spomenutých listín zrejme a zanímave vysvitá, že mesto Zvolen menuje sa v latinskej reči buďto Vetero-, Veteri-Zolium, buďto Antiquum Zolum (Starým Zvolenom), a menovite „Antiqum Zolum“ už za Žigmunda, cisára a kráľa, v listine z r. 1396, a to dozaista nie preto, žeby sa bolo „antiquum“ (starým) stalo od času prvej jeho výsadnej listiny, jemu kráľom Belom r. 1244 danej, ale bez všetkej pochyby preto, že mesto toto už za spomenutého času Belovho bolo prastaré — nikdy nebolo feudálne — zaiste bolo jedným z najstarších miest Uhorska, a že jeho dedovizné slobodné práva a jeho prastarodávnu slobodnú sriadenosť, samosprávu, zdedenú zpredčasov feudálnych a zpredčasov snáď ešte Štefana kráľa, Bela kráľ viac len obnovil, niečo rozšíril, — ktorý môj dômysel i tým dosvedčuje sa, že v listine Belovej zreteľne spomína sa: „My ale ich spravedlivej prosbe naklonení, tie slobody, ktoré oni pôvodne mali, a jako sme sa o tom predbežne (Michalom Mikom, comesom) vyučili, im prinavracujeme“ (eos primitus habuisse didicimus). A v otáznej listine ďalej stojí: „Drevo ale v medzach pozemností obcí jejich slobodne môžu rúbať a skáľa brať, jako to predtým v starom úžitku boli (ligna autem intra metas terrae villae eorum, libere possint incidere, et lapides recipere, prout antea consvetudo insolevit). Pritom chceme, aby boli celkom svobodní a vyňatí od každého vyberania tributu.“

Prof. dr. J. L. Píč udáva, že hrad Zvolenský bol najdôležitejší, a k nemu že prislúchalo územie celej Zvolenskej stolice a najväčšia časť, ak nie celá stolica Hontianska a Tekovská. Tenže professor, odvolávajúc sa na privilegium kráľa Matiáša z r. 1466, príslušníkom hradu Prešporského vydaného, s úplnou bezpečnosťou súdi, že slovenské obyvateľstvo dalo si potvrdzovať svoje starodávne domáce práva. Má to tedy tiež zvláštny poťah i na skutočnú starobylosť Zvolena a jeho niekdajšiu veľkú významnosť, nie menšiu, jako niekdy mala Nitra.

Prastarobylosť mesta i tým sa dosvedčuje, že tu jestvoval katol. kostol už pred časom kráľa Belu, ktorý snáď už zpredčasov sv. Štefana kráľa pozostalý, už manželka kráľa Ondreja, Beatrix, dotovala, a už i vtedy občania zvolenskí mali právo slobodne voliť si kňaza. Pozostatky tohoto prastarobylého kostola, záležajúce zo starej sakrestie a z dvoch takzvaných, avšak do mestského granariuma a podeň zamurovaných kaplniek, stály až do r. 1881. Spomenuté granarium a v ňom jedna starobylá v gotickom štýle vystavená kaplnka dľa mestských listín kedysi bývala Regis Auditorium, ba áno niekdy i mestský radný dom s mestským archívom v tomže doterajšom granariume nad jednou starobylou kaplnkou so starobylou sakrestiou bol umiestený.

Mestské zastupiteľstvo r. 1881 uzavrelo otázne granarium, kaplnky starodávne, i Tatármi a Bercsényim zanechané, dosiaľ jako starobylosť chránené a udržiavané, dať zrúcať, a pritom že má sa ponechať len stará sakrestia. — Granarium to a pod ním zamurované stavby, okrem jednej starobylej sakrestie, r. 1882 daly sa tedy zrúcať. — Zpod zrúcaného granariuma na oslobodenej sakrestii vynikla prastarobylá maľba dosť čerstvých bariev, predstavujúca Krista na kríži a z oboch strán kríža dve osoby, stojace v mníšskom odeve. Táto starobylá sakrestia je zvonku vkusne obnovená, vežičkou ozdobená.

O prastarobylosti mesta bude nižšie ešte viac črtov uvedeno.

No tiež a zvlášte z listiny z r. 1600 konventom Sv. Benedika vydanej hodnoverne dokázano je, že mesto Zvolen bolo vždy verné svojim zemepánom, nikdy rebellom ani odbojcom. V tej istej listine tvrdí sa to isté i o Brezne a Krupine; asnáď i tieto mestá budú mať znak toho v svojich archívoch.

Zrejme vysvitá z týchto, bárs len v krátkosti zaznačených listín, že kto cez stá a stá rokov mestu tomuto bol vždy prajným, ochranným priateľom, chránil jeho autonomiu, a kto zas jemu neprial, jemu ujmu robil.

Vysvitá zreteľne z listín tých, že mesta tohoto samoriadenosť, samospráva, výsadami znamenitými, jako sa to v nich hovorí, „navždy“ zabezpečená bola, a že bolo nezávislé od comesov-županov. To rozumie sa samo sebou, že jeho výsadné slobody neboly zadarmo, že to stálo predkov mesta tohoto veľké a mnohé obete, námahy, a že medzi iným boli povinní vždy bojovať pod zástavami kráľa, ale len pod týmito, jako to vysvitá z hore vyššie uvedenej listiny kráľa Belu.

Listiny uvedené nad všetku pochybnosť dosvedčujú i to, že chotár mesta Zvolena, tedy priestor jeho vlastného územia, bol omnoho väčší, jako v dnešnom čase. Listina kráľa Mateja z r. 1473 uznáva a dosvedčuje, že Lieskovec patrí k právu a do územia mesta Zvolena, a že tamejší občania tiež sú slobodní od tributu a mýt. To isté dosvedčuje priateľské vyrovnanie sa mesta Zvolena, Antala Nagya, Petra Szúnyoga a jeho manželky Cecílie r. 1501, v ktorej listine zrejme uznáva sa, že Lieskovec leží v chotáre mesta Zvolena. Taktiež zeme kráľovských rybárov patrily do chotára mesta Zvolena (viď výsady kráľa Belu z r. 1254). Ďalej patrila mestu vlastníckym právom kráľovská záhrada, jako to svedčí listina z r. 1263. Taktiež patrilo mestu i kráľ. allodium zeme, lúky, jako to opäť svedčí listina kráľovnej Márie z r. 1383. Podobne patrila mestu i hora Jesenice, tam kdesi v ostrolúckom chotáre za Gundou ležiaca (viď Vladislava kráľa listinu z r. 1506). Nie ináčej zeme „Pod dráhama“ rečené Esterházovcom pripadly preto, že mesto svoje ohradné múry mohlo spojiť so Zvolenským zámkom (viď listiny z r. 1667 a 1673). Tíže Esterházovci zaujali i mnohé iné mestské pozemky.

Z listín hore vyššie v krátkosti uvedených zreteľne tiež vysvitá i to, že Miko (bezpochyby krstného mena Michal) bol comesom (županom) de Zolum okolo roku 1254, Ján Ballás ale kapitánom Zvolenskej stolice okolo r. 1559. Tejže stolice tiež takým kapitánom bol okolo r. 1568 Derssffy de Szerdahely, ktorý v mandáte cisára a kráľa Maximiliana nazýva sa tiež „Capitaneus ultra Danubium“. Nuž veď i Zvolenská stolica bola niekedy veľmi veľká.

Roku 1572 bol kastellánom de Zolum Tomáš Pálffy. R. 1579 bol kapitánom, Juraj Barbarich. V rokoch 1577 — 1582 Valentin Balassa bol kastellánom v Zvolenskom zámku. Roku 1583 Juraj Barbarich veliteľom a comesom (županom) v Zvolenskom zámku. Roku 1601 podžupanom Zvolenskej stolice bol Ján Soos, ktorý silou mocou chcel a natískal, aby mestá Zvolen, Brezno a Krupina platily stoličnú domestiku, ktorá záležitosť, predostretá snemu, námestníkom odkázaná bola na kráľ. komoru, kde tak sa riešila, že mešťania nemôžu sa tak poplatkovať, jako sedliaci (non posse Cives instar Rusticorum taxari).

Jako a kedy povstal stoličný dom v Banskej Bystrici, o tom niet stopy v archíve mesta Zvolena, aspoň pisateľ týchto náčrtov na to neprišiel. V archíve tohoto mesta niet ani stopy tej povedačky, žeby Zvolenská stolica bola chcela preniesť svoje sídlo do mesta Zvolena, ale že vraj toto mesto malo sa vzpierať proti tomuto presídleniu. I mesto B. Bystrica, majúc dávne bohaté bane na svojom území a veliký výdatný chotár, zvlášť zo svojich veľkých dôchodkov vzrástlo na pekné mesto, tak jako i iné hlavné okolité banské mestá.

Že mesto Zvolen Zvolenským zámkom cez stá a stá rokov pretrpelo mnoho ujmy, škody a krivdy, je na bielom dni a patrno z nadrečených listín. No snáď i tu platí porekadlo: so škodou i osoh chodí.

Zámockými úradníkmi takmer do nedávna napádané bývalý výlučne mestu patriace pozemky, menovite pažite, z oboch strán hradskej, do neresnickej doliny vedúcej, ležiace, a síce medzi takrečenou pílou zámockou, teraz hudcovskou, medzi mlynom lovanovským a tamejšími zámockými pozemkami ohradenými. Tieto pažite patrily vždy mestu, ztade preháňaly sa mestské čriedy a tam sa pásly; a mesto je do týchto úžitkov súdobne nazpät uvedené. Viď poťažné písemnosti v mestskej zápisnici od 6. mája 1882 pod číslom 803 a 804. Ďalšie zaznačenie viď dolu nižšie.

Mestský zvolenský archív nachodí sa v radnom dome, ktorý stojí v prostred mesta v rade domov od západu pod číslom 21. Archív ten, na poschodí, na ľavej strane schodov, záleží z izby, ktorá má oproti juhu obrátený oblok, opatrený mocnou železnou obločnicou; dvere do archíva sú drevené — od chodby tri metre širokej — medzi mocnými múrami zasklepenej. Dvere sa otvárajú dnu do archíva, a keď sa obločnica otvorí, má dosť svetla. Pre archív je to vôbec súca miestnosť.

Archívne písma umiestené sú:

a) Od východnej strany pri stene v skryňach drevených vo troch oddieloch, a síce v prvom oddiele nachodia sa zápisnice právno-hospodárske od r. 1636 po 1820, mocne zaviazané; podobne zápisnice od r. 1647 — 1710 o kúpach, zálohoch, intabuláciach; podobne zaviazané. A konečne zápisnice pod názvom „najstaršie zápisnice“, obsahajúce v sebe medzi iným i účty z posledných čias, zväčša v slovenčine vedené; niektoré siahajú po r. 1509. V tomto prvom oddiele sú i knihy vložené.

V týchto skryňach v 2. a 3. oddiele umiestené sú pôvodné zápisnice magistratuálne spolu s listinami od roku 1790 — 1807. Pri spomenutých zápisnicach nachodia sa i sväzky súkromných pravôt.

b) Nad týmito skryňami od poludňajšej strany uložené sú mnohoročné mestské účty. Okrem toho je tu uloženo mnoho listín pod rozličnými názvami.

c) Od západnej strany pri stene v polici umiestené sú pôvodné zápisnice úradných zasedaní s patričnými k nim listinami od roku 1808 po rok 1870. Pod týmito nachodia sa mestské pokladničné účty.

d) Od polnočnej strany pri stene za dvermi v polici uložené sú rozličné zápisnice s mnohými účtami ústavu chudobných, rim.-katol. kostolnej pokladnice, účty o dežme, o urbárskych záležitosťach, smluvy arendátorské, návrhy snemové, odpisy matrík atď.

e) Pred poslednou policou nachodí sa ešte jedna takáto, zaplnená magistratuálnymi a súdobnými zápisnicami z novších čias.

f) Prastarobylé mestské výsady nachodia sa v osobitnej železnej truhle, umele zhotovenej na tri zátvory. Dlhá je asi na poltretej a široká asi na poldruhej stopy.

Poznamenanie. Najstaršie výsadné listiny sú z r. 1244 — 1254. Ostatné listiny, najviac účty, a to v reči slovenskej, datujú sa z r. 1509.

Z času predmoháčskej bitky r. 1526 nachodí sa málo písem. Súvislé listiny, poťažne zápisnice, začínajú sa r. 1636 a regestrované sú od r. 1611 — 1754 zapisovateľom Adamom Očovským s veľkou vytrvalosťou a pilnosťou. Spomenutý zapisovateľ spomína v predmluve Regestru, že listiny z pred roka 1611 neregestroval preto, lebo že mnohé z nich boly zničené rozličnými pohromami. Tatári, Kuruci (Bercsényi), Turci viac ráz zpustošili mesto a tu akiste otázne listiny vzaly zkazu.

Že mestský archív nebol vždy dobre strážený, dá sa vyčítať z istej zápisnice, podľa ktorej ztratilo sa z neho viacej predmetov, tak na pr. stará slovenská biblia veľkej ceny, kalich, staré samopaly, dróty zlaté, pamätné peniaze atď.

Pred Leopoldom I. mestský radný dom bol tesno spojený s rim.-katol. kostolom, čo dosvedčuje i listina spomenutého kráľa z r. 1699, dľa ktorej mesto Zvolen uvádza sa nazpät do úžitku tu pripomenutého mestského domu, lebo že to bola len zámienka, akoby mestský dom bol prestrojený z tamejšej kaplnky.

K poznámke hore vyššie uvedenej strany mestských a podzámockých pozemkov treba ešte zaznačiť: že Imrich Loványi, mlynár, pri svojom mlynskom jarku na ľavej strane má v árende mestský pozemok, ktorý i zapravil lesou. Viď mestské účty.

Zámok má svoje pozemky plotmi ohradené.

Pod zámkom nachodiaci sa drevosklad a tamejši pozemok sú výlučne mestské.

Do katastrálnych popisov tiež chybne vnišlo, že pri Medveckého dome zhora ležiaca záhrada szalayovská a hankovská, jako i zahrady mestského horára vpísané sú chybne, jakoby patrily do majetku zámockého.

Mestu právne patri i chodník poza Finkovu krčmu ku bydlisku mestského horára Srnku vedúci.

Z mesta Zvolena dažďové a iné nečisté vody tečú konečne na zámocké pozemky, menovite z prostrednej a môťovskej ulice podľa adamovičovského domu ku majeru Finkovmu, — z vnútorného mesta ku Medveckého domu a ďalej; taktiež kanál vedie počnúc z domu pod číslom 17. zahradami k tomuže Medveckého domu a ďalej do záhrady zámockej.

Piesok a štrk zo Slatiny z dola zámockého mostu mesto a meštianstvo vždy bralo slobodne; na brode tamže v letnom čase i mestský statok stávaval.