Suchá ratolesť

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 287 čitateľov.

Autor: Svetozár Hurban Vajanský

Digitalizátori: Zuzana Behríková, Michal Garaj, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Michal Vanek, Jozef Rácz, Žofia Vrončová, Gabriela Matejová, Michal Daříček, Alexandra Pastvová, Viera Studeničová

Kúpiť na Martinus Stiahnuť z iTunes
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Venovanie

Hviezdoslavovi venuje Vajanský [1]

Posväcujem Ti, drahý brat môj, túto prácu bezsenných nocí, dcéru hlbokých duševných rozčúlení, boľastných i radostných, a želám si, aby našla stezku ku Tvojmu dobrému, útlemu srdcu. To bude jej istým predznakom, že nepomýli cestu k zlatým srdciam slovenským vôbec...

Ak nájdeš v nej príchuť sarkastického blenu — živel to duši Tvojej taký cudzí, ďaleký — pomni, že nie každému je dané hľadieť na život takou dobrou krotkosťou a nežnosťou ako Tebe, sladký poet náš! Pomni, že moje bezsenné noci pretŕhané boli raz chmúrnymi, raz búrnymi dňami, a čo najviac tiesni a hatí v slobode slova, nechutnou borbou so sýtou mátohou egoizmu... Uver mi: i horké slová oblial som vrelou, srdcovou krvou! Ľúbosť k národu a ľudu slovenskému je pýchou a prelesťou môjho žitia, a vyslovujem ju, ako viem: svojím nahorklým tónom. [2]Ak ju chcem vysloviť sladko, krotko a pritom hlboko i nádherno, vtedy čítam nahlas Tvoje básne.

Turč. Sv. Martin, 15. jan. 1884.

V.


[1] Hviezdoslavovi venuje Vajanský— ide aj o odvetu za Hviezdoslavovu báseň, ktorú slovenská mládež reprezentovaná zástupcami študentských spolkov — pražského Detvana a viedenského Tatrana — odovzdala so zlatým perom „za zásluhy jeho na poli literatúry slovenskej“ pri augustových slávnostiach 7. augusta 1883.

[2] Ľúbosť k národu… tónom— Vajanský vo „venovaných slovách“ reaguje na Hviezdoslavovu báseň, ktorá vyšla bez názvu v Národných novinách XIV, č. 93 z 11. augusta 1883 a s názvom Mlaď Tatier v Hviezdoslavových Sobraných spisoch básnických XI. Autor v nej píše, že „mlaď Tatier — ó tá príčin na tisíce má bolastíť a žialiť“. Vajanskému adresuje: „Máš srdce rodu, ono tvojím je, ním stal si sa, a budeš nesmrteľným... Pej, pevče, pej! Kde ešte driemota, do mŕtvych duší zanes vzkriesenie...“.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU 1/