Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Radmila Pekárová, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ivana Molitorisová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 100 | čitateľov |
Meno autora: Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Názov diela: Zo Slovenska do Carihradu
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2010
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs
2.5 License\'. Viac informácii na
http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Vydavateľské poznámky
Zásady, ktorých sa pridŕžame pri jazykovej úprave literárnych prác Gustáva K. Zechentera-Laskomerského, podrobnejšie sme vyložili v druhej časti jeho autobiografie Päťdesiat rokov slovenského života (1956, 415 — 438); v podstate sa vzťahujú aj na tento zväzok. Tu chceme uviesť len niektoré charakteristické príklady ako náznak.
Z tvaroslovia
Ponechávame starý inštrumentál jednotného čísla podstatných mien mužského rodu, a to v takých prípadoch, kde je zo súvislosti očividné, že ide o siedmy pád:
Priestor medzi týmito holými obry vyplnený bol vŕškovatými, všakovak pretkanými a popremetovanými dolinami a údoliami. (436) — …, ale predsa s dakoľkými ozbrojenci uvrzol. (440)
Takisto neprenášame do terajšej podoby starší šiesty pád množného čísla typu časiech a nenahrádzame druhý pád množného čísla do Uhár.
Aj túto časť Zechenterových Spisov charakterizujú slovotvorné prostriedky, čo postupom času boli nahradené inými a pri ktorých si čitateľ zreteľne uvedomuje ich starší ráz. Napríklad: cestovník, predsedník, majetník (teraz cestujúci, predseda, majiteľ); celky, sotvy, prvej, diaľ (teraz celkom, sotva, prv, ďalej); meteorovo železo (teraz meteorické ž.), mučedlnícky (teraz mučenícky); nadráždený (teraz rozdráždený).
Slovo „fiaker“ nahrádzame všade jednoznačnou podobou fiakrista, aby sa predišlo nesprávnemu chápaniu textu (vždy totiž ide o pomenovanie osoby).
Vo všetkých prípadoch ponechávame archaické predložky s druhým pádom krom, krem a kroz.
Zo syntaxe
Namiesto spojky alebo Zechenter, ako aj iní naši starší spisovatelia, často používa akoby skrátenú spojku lebo. Nenahrádzame ju podobou alebo, ak to neporušuje významovú zreteľnosť vyjadrenia: … pýtam sa ho, čo máme robiť, či tu ostať, lebo ísť do komôrok. (59) — Kedy-tedy zbadáš na vysokých perách hundať jedno lebo dvojzápražný, maľovaný, vani podobný voz a tamdnu vysedávať turecké panie. — Masa ľudu hemží sa lebo pešky, lebo — kto má peniaze a vôľu, sedí na koni. (97) — Do mešity neslobodno vojsť v botách; musíš mať pohotovo črievice lebo pantofle, alebo bosý alebo v kapčekoch stúpať. (101)
Interpunkciu v potrebnej miere zjednodušujeme. Na starší ráz textu poukazuje po úprave najmä vyššia frekvencia bodkočiarky a dvojbodky.
Zo slovníka
Ponechávame sloveso stroskotať v staršom význame „rozrúcať, zničiť, na trosky obrátiť“ a napríklad tieto slová: zelené veci (= zelenina), zásobnica (= komora, sklad), komôrka (oddelenie, kabína, kupé), nádobno (= treba, načim).
Nenahrádzame charakteristické staršie výrazy (prídavné mená), ktorými sa poukazuje na to, že daný predmet sa už skôr spomínal. Sú to tieto prídavné mená: dotyčný, horezmienený, otázny, podotknutý, predrečený.
V niekoľkých prípadoch sme ponechali aj slová a slovné spojenia, ktoré dnes majú krajový ráz, napríklad: …, ale strímať sa nemôžem, aby som vďaku svoju vrúcnu tým verejne nevyjavil, čo mi pri cestovaní a poznávaní chorvátskeho života boli na pomoci. (14)
Pri zemepisných vlastných menách ponechávame z použitých variantov ten, čo sa postupom času ustálil a je aj dnes zvyčajnejší. V tých prípadoch, keď autor zámerne používa niekoľko variantov (a ich aj zväčša vysvetľuje), ponechávame všetky, napríklad Terst, Trst; Jadranské more, Jadran (Jaderské more), Adria; Villach, Biljak. Gramatické zaradenie a významy vlastných zemepisných mien aj ich odvodenín upravujeme podľa terajšieho úzu.
Napokon uvedieme na ukážku tri prirovnania — a to dve jednoslovné: …vkročili sme do školy, horúcej ako vápenica… (349) — Cesta hladká a pukastá, ako kolkáreň, je z oboch strán otočená mramorom vykladanými jarkami. (154)
A ďalej jeden širší obraz: Ako sme hľadeli cez operadlo verandy, pritiahli celé obláčky strieborných rýb z tajných hlbín jazera (Otolického), a keď sme im vrhli objedené omrvy, leskli sa im boky ani piky postupujúceho vojska. (434)
Charakteristickou črtou Zechenterovho štýlu je slovná hra: Lacné, ale i lačné to cisárske odmeny. (442) — Tento predtým historický muž vyzeral na tento čas hystericky. (444) — Ležali tam po stole i rozličné noviny a či stariny, ktoré sme ešte dakde hen v tretej krajine čítali. (456)
Úpravy sme sa usilovali robiť vždy tak, aby mal čitateľ zo slovesného diela výrazný dojem, že sa stretáva so starším textom — a to najmä zo slovosledu (i keď sme do neho najviac zasahovali) a zo slovného inventára, z lexiky. Takto môže pozorný čitateľ názorne sledovať vývin nášho národného jazyka a prehĺbiť si svoje jazykové vedomie aj v okruhu časovej platnosti a odlišnosti jazykových faktov.
Bibliografické údaje
Cestopisy G. K. Zechentera-Laskomerského uverejňujeme podľa pôvodných časopiseckých vydaní v celkove nezmenenej podobe. No keďže napr. Benátky navštívil autor tri razy a opisy jednotlivých umeleckých pamiatok alebo zvyklostí sa opakujú, z cestopisov Zo Slovenska do Carihradu a Zo Slovenska do Ríma sme opisy Benátok vypustili. Ponechávame ich iba v cestopise Zo Slovenska do Talianska. Tu totiž Zechenter opísal Benátky a ich pamätihodnosti najúplnejšie a štylisticky i myšlienkove najdokonalejšie, najplnšie.
Zlomky z denníka cestovateľa po Horvátskej. Orol tatránsky II, 1846 — 7, č. 49.
Cestovanie z Viedne do Horvátskej r. 1846. Národnie noviny I, 1870.
Zo Slovenska do Carihradu. Pešťbudínske vedomosti IV, 1864. Vynechaný opis Benátok v časti „Desať nás bolo… v zdravom spánku“ (v tomto zväzku str. 166).
Zo Slovenska do Ríma. Pešťbudínske vedomosti V, 1865. Vynechaný opis Benátok v časti „No ale azda len… preto nutno vám pospiechať“ (v tomto zväzku str. 188).
Zo Slovenska do Itálie. Orol IX, 1878.
— prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam