ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Tvár, ktorá prejde
z tmy do svetla, zrýchli sa a beží
tryskom namieste, predbieha ma,
som mysľou pomalý na bežiacu tvár,

2

beriem tvár na seba, vychádzam ňou
z dverí, cloním sa tvárou,

napravím sa ňou dopredu, ale prúd
tváre ma strhne z cesty,

beh tváre je prudký v treštení,
výkon tváre veľký v zbesilosti,

3

a ja som na ňu sám,
vyhnaný do nej, trčím ňou zo seba,
vidím z tváre, hovorím z nej
a zostávam v nej v každej chvíli,

4

tvár, ktorá prejde
z tmy do svetla, poskočí, strmhlav

vyrazí, cvalom sa ženie,
tvár je prv a ja pozadu,

5

nemám smer bez tváre, nevediem
priamo pred seba bez nej,

bez tváre sa nedovolám, neobzriem
sa bez nej, neobrátim oslovením,

nevravia mi menom bez tváre,
idú skrz, prejdú krížom
cezo mňa a nedotknú sa,

6

a tvár má len mňa, dohoním ju,
deje sa na mne, ňou sa líšim,
ňou sa pridávam, ohlási ma
a prichádzam až po nej, nahotovo.

7

Pretože vrah a obeť
majú nôž, vynožili sa proti sebe,
nožom si rozumejú, vedia ním na seba
a skúmajú sa nožom v prednoží,
nakrátko, na dosah prinožení,

8

prejsť po noži je nájsť
chodník, ktorý vedie do zánožia,

prejsť po noži je vnožiť
nôž, striasť sa ho zabodnutím,

prejsť po noži je prekročiť
toho, kto nôž onoží v sebe,

9

žiť v beznoží je vyrovnať
krok s hodinami, naskočiť do hodín
za jazdy, žiť v hodinách ich rýchlosťou,
byť v hodinách ich mäkkou časťou, mäsom
a pokožkou, ktorá má výstuž hodín,

10

a tu zapľujem ako pri jachtaní
na ťažšom mieste,

áno, vrah a obeť sa donožia k sebe,
prenožia vzdialenosť, o nôž kratšiu,

áno, vo vražde, pretože v smrti,
sú si všetci rovní, sú znožení,

k jednému bodnutiu dospievajú,
jedným nožom sa poznávajú,
skríknu jeden výkrik,

11

ba vrah sa odnožil,
nanožil obeť a nožne ľahký
pridáva do kroku hodín a tie ho vezú,
chodia ľavou stranou, bočia doprava
a vrah na ich ceste obíde.

12

Obeť je vnožená
do seba a onožená, len nôž je v nej silný,
ovládol obeť znútra, vyhral v nej
a obeť údom noža ukazuje na seba,

13

obeť sa podnoží, podvolí sa nožu
a v podnoží je sama sebou,

obeť je dokonaná nožom
a nôž je jej tretí rozmer,

obeť sa vyskytuje raz za života
sama sebe a vtedy sa prenoží,

14

obeť sa rozhoduje medzi vrahom
a nožom a volí nôž a na mieste
bodnutia ním dozrie, nôž
je plod, ktorý z obete oberajú.

15

Vrah na mäkko odnožený preliači sa
nad bodnutie v obeti, vnoží sa doň
pohľadom, ponoží doň olovnicu,
hodí dnu kameň a čaká z bodnutia
úder, ktorým kameň dopadne,

16

vrah ide za vnútrom, noží
naspodok, doluje na dne,

vrah prehĺbil obeť, roznožil
priestor v obeti a na ňom
sa obrátil a ušiel od noža,

vrah zostáva navrchu, v beznoží
a tak vedie krvou do kruhu,

17

bodnutie sa šíri, chytá sa,
preskočí z obete, je to naštiepenie sveta,
puklina s počiatkom v obeti a vrah
vidí do skazy, prešiel ňou
a zmeral ju nožom.

18

Tvár, ktorá prejde
z tmy do svetla, zrýchli sa v chode
a predbieha ma, beží tryskom,
je cval, je skok, je vír,
do ktorého som ponožený,

19

predostriem tvár, cúvnem za ňu,
vo výške tváre hľadajú ma,

za tvárou som voľný, mám za ňou
všetok priestor pre seba a nevpustím,

odstúpim, vytratím sa za tvár
a zvesím makovicu: je pusto a prázdno
za tvárou a slepo v zrkadle,

20

tak vchádzam do tváre, beriem ju na seba,
nosím ju kvôli pravde, ktorú zastrie,
pustím ju napred, predhodím ju
a prichádzam až po nej, nahotovo.