ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slepý mám tváre
na dotyk, zastavujem sa o tvár,

holými rukami beriem tváre,

držím si rukou odstup od tváre,

a tvár je vždy kolmá
na mňa a zasiahne ma spredu,

skočím jej do rany, stlmím
a zvážim ju a v prstoch
nesiem ju ako štipku soli.

Hľa, sypať tvár do rany,

usmiať sa štipkou soli,

zobrať tvár do úst
a jej slanosť prežrieť,

prebiť tvár tvárou
a zaplesnúť tvár pred tvárou,

víchor cez dve tváre
otvorené proti sebe,

pustiť tvár z reťaze,

zomlieť tvár tvárou
na popol, v ktorom sa hrejem,

zavrieť tvár na kľúč,
ktorý je od druhej tváre.

Tvár skrsne, zanikne a ja zvesím
ruku a som bezrozmerný stred.