Slepý mám tváre
na dotyk, zastavujem sa o tvár,
holými rukami beriem tváre,
držím si rukou odstup od tváre,
a tvár je vždy kolmá
na mňa a zasiahne ma spredu,
skočím jej do rany, stlmím
a zvážim ju a v prstoch
nesiem ju ako štipku soli.
Hľa, sypať tvár do rany,
usmiať sa štipkou soli,
zobrať tvár do úst
a jej slanosť prežrieť,
prebiť tvár tvárou
a zaplesnúť tvár pred tvárou,
víchor cez dve tváre
otvorené proti sebe,
pustiť tvár z reťaze,
zomlieť tvár tvárou
na popol, v ktorom sa hrejem,
ktorý je od druhej tváre.
Tvár skrsne, zanikne a ja zvesím
ruku a som bezrozmerný stred.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
