Vravím, keď chlieb na stole
pohol sa a kysne, tečie
na dlážku a zmietol ma k dverám
cestou k chlebovému ústiu,
nevládzem už plávať
proti chlebu, utopím sa v ňom,
dolu chlebom je dolu šedivením,
dolu chlebom je chytajúc sa slamky,
dolu chlebom je na psa, na voš,
dolu chlebom je nikdy k prameňu.
Vy plavci na chlebovej lodi,
rybári, lebo v kalnom chlebe
sa ťažko loví!
Na brehu chleba
ležať jednoduchý ako závažie,
na brehu chleba
otvoriť ústami párne ústa,
na brehu chleba
mať ťah jablka na konári,
a potom vyjsť a uschnúť z chleba
a zaspať ako kedysi pred chlebom.