ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vravím, keď chlieb na stole
pohol sa a kysne, tečie
na dlážku a zmietol ma k dverám
cestou k chlebovému ústiu,

nevládzem už plávať
proti chlebu, utopím sa v ňom,

dolu chlebom je dolu šedivením,

dolu chlebom je chytajúc sa slamky,

dolu chlebom je na psa, na voš,

dolu chlebom je nikdy k prameňu.

Vy plavci na chlebovej lodi,
rybári, lebo v kalnom chlebe
sa ťažko loví!

Na brehu chleba
ležať jednoduchý ako závažie,

na brehu chleba
otvoriť ústami párne ústa,

na brehu chleba
mať ťah jablka na konári,

čvachtať sa v chlebe, špliechať ním
a potom vyjsť a uschnúť z chleba
a zaspať ako kedysi pred chlebom.