Oči si previažem, len v spánku
sa nám spĺňajú denné sny,
len v spánku dosiahneme,
a keď sa dusím v golieri,
pod čiapkou, v knihách, v spánku
z nich vychádzam živý.
Vojdem a obraciam okno chrbtom
k sebe a seba chrbtom
k oknu, takže ľudia,
chodiaci po ulici,
sú z opačnej strany,
spánok bol dôkazný, keď neznáma
tvár sa mi splnila a mojím
snom v mojich dlaniach spala,
v klokotaní hlasu medzi stolmi,
pri pulte a medzi hlasmi,
nad stolmi, pod dymom a v tresku,
na mieste, na ktoré hľa ukazujem
rukou, keď zapínam zimník,
je stratený včerajšok a deň
je nepravý stav, keď vyháňa z pravdy.
Odchádzam a obraciam okno pohľadom
k sebe a seba pohľadom
k oknu, takže sen,
ležiaci odvrátene,
je z opačnej strany.
Vysal som v tme všetku zeleň
z listov a zrkadlený
do rána obeleným stromom,
vonku sa zaženiem bledou
tvárou, vsadenou do kosiska,
noseného cez rameno.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
