1
Na stene portrét a fialová
na ňom je na mňa krikľavá,
hustne od ukázania prstom,
až hodiny v nej viaznu ako v jablku
a zastanú predo mnou. A tu v úsilí
stáť kolmo na hladine kolien,
listujúc v tvári o dvoch viečkach,
vymĺknem prevrávanie: Fialová -
lež obraz zazerá a mlčí: Preč!
Vždy hľadel z mojej strany pohľadu.
2
Počúvam, pred obrazom a chrbtom k nemu,
s opakovaním posledného gesta.
Na tvár ako karta zavrhnutý.
Vadím sa, za obrazom a ústami k vám,
s opakovaním posledného slova.