Samotár si vyberám pre samotu
zrkadlo: vracia, koľko vložím,
predohrá mi, napovie a konám
tak ako v ňom uzriem,
obstúpim samotu tvárami
hľadiacimi do nej z brehu,
som v samote ani na dlani,
obstúpim samotu otvorenými
ústami, ktoré ju nakričia,
každým zrkadlom zväčším
počet samoty a ju množím,
každým zrkadlom spútam
samotu do čierneho rámu.
Hľa, pustá cestička od mojich
úst k poháru vína: nestretnem na nej,
neoslovím, obídem na nej, prejdem
na druhú stranu a pobehnem,
priestor, kde smiem a dovolím si,
miesto pre rozbeh a búrim sa
na ňom, vadím sa a umlčím.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
