ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Navečer padám do kľaknutia,
od kolien z neho vyčnievam,

vnáram sa doň, borím a som vtedy
o kľaknutie menší od seba,

schod kľaknutia je hlboký
a vedie do zeme, schádzam po ňom
a vzďaľujem sa do kľaknutia.

A naložím si na kľaknutie,

kolísku, ktorú mi rozhojdali
vedno so zvonom, keď zvoním o kolísku
vždy ťažším srdcom v ľavom boku,

odzváňa mi kolíska,
som jej na odchode,

prebúdzam sa do zvona a rastiem v ňom,
vo zvone sa staviam na nohy a pridŕžam sa
o okraj, ako stojím vo zvone.

2

Hľa, kľačím do dverí,
ktoré sú na pánt v kolenách
a na zámku v ústach.

Hĺbim sa do kľaknutia,
ktoré ma prehĺta, je hladné na mňa
a trávi ma za živa.

Hľa, v kľaknutí sa pootvorím,
vchádza sa cez kľaknutie, ktoré
je do každých dverí malé.