Spytovač zahryznem
do chleba a chlieb
zahodím aj s ústami.
Spytovač sa pýtam oddelený,
s ústami vpredu, na dokríknutie,
hovorím s ústami zďaleka
a obzerám sa, nepriznám sa k ústam,
schádzam sa s ústami potajme,
zavieram sa s nimi na kľúč,
priložím k nim ucho, krútim hlavou,
pobádam ústa, chichocem sa
a vravím: Ešte, ešte,
vrátim ich, keď skončia
a žiadam od začiatku,
lebo je niečo v ústach, čo nás láka,
čo nás priťahuje, čo iba tušíme bez úst.
Tu niekto všetko zastaví
pohrozením, že odpovie.