Dívač som mútne
vajce nehlučné, žltým okom
do seba zahľadené.
Vidím samobytie samozrakom,
hovorím samohlasom
bez pohnutia samoúst,
skrivím sebatvár od sebažiaľu,
búši mi sebasrdce a steká
sebaslza po sebavráske,
je tesne a krátko vo vajci
a nízko, dusno, nieto v ňom
zdvihnutia hlavy, nadýchnutia
a zavolania z pľúc,
len tiesnivá sebaspravodlivosť
vynáša sebasúd a tresce
sebasekerou na sebakláte,
počúva samokázeň, modlí sa
samootčenáš, žehná sa
samokrížom, mlčí samokrik.
Dívač som na dne vo vajci,
vo vajci naplno a do posledného miesta.