Prezývač prezývam
kríž dvojníkom a bratom, hľa,
na mňa pribíjajú,
zo mňa strhnú,
a tak ho zviklám a vyvrátim
zo zeme a ujdem.
Stratím smer v košeli, zablúdim
pri obliekaní a chodiac po košeli,
rozhliadnem sa: je to pusté miesto,
na ktorom niet ciest,
dávam sa krížom, putujem
po košeli, krútim sa
a lapám po dychu
v rukáve, ktorým fučí vietor,
zastavujem sa prostred
košele a obzerám sa, hľadám
cestu, vraciam sa a blúdim,
nie, neprejdem cez košeľu suchou
nohou ani tvárou.
V šľapaji
kolienko trávy, jeho cestou kráčam
a chôdza kolienka predo mnou
bude nenáhlivá, zvodná,
tráva poklesne v kolienku,
vedie ma rastlinným smerom,
kolienko je holé, ukrivne pri vodení,
uhne, pustí ma dopredu.
Urobím krok, otvorím
na seba šľapaj, spadnem do nej
a prečnievam hlavou zo šľapaje,
šľapaj sa mnou sýti, naplňuje,
mnou sa vyprázdňuje,
šľapaj ma modeluje,
razí ma zospodu ako mincu,
kolienko trávy sa ukloní
na kraji šľapaje, odchádza bez obzretia,
a ja som náhle
vydýchnutý v šľapaji a pritíchnutý,
keď cudzia noha šliapne na šľapaj.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
