ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prezývač prezývam
kríž dvojníkom a bratom, hľa,

na mňa pribíjajú,
zo mňa strhnú,

a tak ho zviklám a vyvrátim
zo zeme a ujdem.

Stratím smer v košeli, zablúdim
pri obliekaní a chodiac po košeli,
rozhliadnem sa: je to pusté miesto,
na ktorom niet ciest,

dávam sa krížom, putujem
po košeli, krútim sa
a lapám po dychu
v rukáve, ktorým fučí vietor,

zastavujem sa prostred
košele a obzerám sa, hľadám
cestu, vraciam sa a blúdim,

nie, neprejdem cez košeľu suchou
nohou ani tvárou.

V šľapaji

Hľadač ticha nájdem
kolienko trávy, jeho cestou kráčam
a chôdza kolienka predo mnou
bude nenáhlivá, zvodná,

tráva poklesne v kolienku,
vedie ma rastlinným smerom,

kolienko je holé, ukrivne pri vodení,
uhne, pustí ma dopredu.

Urobím krok, otvorím
na seba šľapaj, spadnem do nej
a prečnievam hlavou zo šľapaje,

šľapaj sa mnou sýti, naplňuje,
mnou sa vyprázdňuje,

šľapaj ma modeluje,
razí ma zospodu ako mincu,

kolienko trávy sa ukloní
na kraji šľapaje, odchádza bez obzretia,

a ja som náhle
vydýchnutý v šľapaji a pritíchnutý,
keď cudzia noha šliapne na šľapaj.