Zlatý fond > Diela > Svadba kráľa veľkomoravského


E-mail (povinné):

Jozef Miloslav Hurban:
Svadba kráľa veľkomoravského

Dielo digitalizoval(i) Mária Kunecová, Lenka Konečná, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Dušan Kroliak.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 102 čitateľov



  • . . .
  • 2
  • 3
  • 4
  • . . .  spolu 10 kapitol
  • Zmenšiť
 

3

Svätopluk bol v Rezne. Takmer celý nasledujúci deň po príchode, určený na hry a rytierske preteky, strávil v rade. Svätopluk rokoval s cisárom a jeho synmi o vážnych a dôležitých veciach. Ale z rady neodchádza veselý; s očami uprenými do zeme a s ovesenou hlavou kráča s cisárom a Karolmanom.

Boli už štyri popoludní, keď sa sadalo za slávnostný hodovací stôl. Všetko, čo bolo dobré a drahé, ponúkalo sa hodovníkom. Bradatí nemeckí bardi[18] s ohromnými harfami spievali staré balady o rytieroch a v každej sa muselo niekoľko ráz spomenúť Stermanovo meno. A rytieri vzdychali a omdlievali od lásky, lebo láska musela rozpaľovať každého nemeckého rytiera. No a najmä Adelaida, predná okrasa celého Nemecka, bola príčinou, že aj z tejto siene museli vyniesť nejedného omdlievajúceho rytiera. To bola iná láska než za našich čias! Ale ešte aj iná zábava čakala na hostí v priestrannej dlhej, starovekými obrazmi skrášlenej, mnohými kahancami a na železných reťaziach visiacimi lampami osvetlenej sieni, v ktorej sa zhromaždilo veľké množstvo pánov, paní a slečien. Očakávali samého cisára aj s dvorom.

*

Bardi skončili piesne pri stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť na plese.

Prv, než sa zjavil cisár, hovorilo sa v sieni iba o svadbe, o Svätoplukovi a Adelaide. Nejeden rytier vynútil svojej milenke bolestnú slzu, vychvaľujúc peknými slovami Adelaidinu krásu, čím sa dotkol citlivého srdca milenky.

Iní zasa Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali aj jeho aj Adelaidu. Vilím a Engelschalk, zakrútení do plášťov, prechádzali sa popri hrubých a vysokých stĺpoch po sieni s akousi treťou, rovnako zababušenou postavou a spolu si dačo šepkali.

Veľactený čitateľ a láskavá čitateľka už vedia, že Svätopluk sa do Rezna vybral s tým cieľom, aby tu svojmu národu zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol, zaumienil si, že požiada o ruku Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta.

Čo si zaumienil, to aj vykonal. Lenže Svätopluk sa sklamal vo svojej nádeji. Namiesto toho, aby národu vyjednal pokoj s výhodnými podmienkami, dostal sa natoľko do krážov prefíkaných a úlisných Nemcov, že seba aj svoj národ priviedol do ich područia.

Povolili mu kráľovský titul a jeho krajine udelili označenie kráľovstva, ale Svätopluk sa musel zaviazať za seba aj za svoju krajinu na každoročné poplatky, ako aj na to, že keby to vyžadovala potreba, postavia sa jeho pluky proti hociktorému nepriateľovi Nemecka a zložia prísahu vernosti nemeckej zástave. Potvrdením tohto dohovoru mal byť jeho sobáš s Adelaidou.

Svätopluk sa všemožne usiloval, aby sa tieto veci ešte na čas odložili, lenže nemecký cisár nechcel o nijakom odklade ani počuť. Dobre vedel, že Svätopluk, ktorého mal znovu v moci, na všetko privolí. A Svätopluk videl, že niet sa čo protiviť Nemcom v tomto položení.

Zahrmeli bubny a trúby víťazne zavrešťali. V sieni sa ozvali hlasy „Cisár, cisár!“, keď Ľudovít so svojimi synmi, Adelaidou a Svätoplukom vstúpili do siene.

Z jednej strany pri cisárovi kráčal Svätopluk, z druhej Adelaida, synovia za ním. Adelaida svojou krásou zatienila všetky prítomné panie a slečny. Ako slnko sa jagala v celej sieni. Jej vysoká, dokonalá postava, vážny rovný a lahodný krok, dvoje čiernych, havraních očí, dlhé vlasy, v prstencoch splývajúce s bielym alabastrovým hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, na lícach kvitnúce ruže, to všetko tak splývalo do jedného celku, že Adelaida musela touto svojou krásou a pôvabným držaním očariť každého.

Ale aj Svätopluk sa teraz ukázal v nečakanej podobe, na ktorú neboli nemeckí rytieri pripravení. V pamäti im zostal obraz Svätopluka z čias jeho tunajšieho väznenia. Zvyčajne ho volávali „slovenským rytierikom“ a ako takého chudobného rytierika si ho aj predstavovali.

Tu sa však naraz Svätopluk zjavil v celej svojej dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce podľa vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, lebo to ani nepatrilo k jeho vlastnostiam, nedovoľoval to ani jeho stav, ani stiesnená myseľ. Jednako celé jeho držanie bolo majestátne a naozaj kráľovské. Ľahký plášť, bohato naberaný, sa v záhyboch ako vo vlnách spúšťal až poniže kolien. Bohato pretkávaný pás mu sťahoval meč; na jeho rukoväti, tylci, vykladanom zlatom a perlami, mal zavesenú prilbicu. Gaštanové vlasy sa mu tak ako Adelaide vlnili po pleciach a modré jasné oči strieľali blesky po prítomných.

Začalo sa plesať, tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo. Aj sám cisár mal dobrú vôľu, a keď vystúpil spomedzi svojich, zamiešal sa medzi kniežatá a iné tu prítomné panstvo. Tak sa potom stalo, že Svätopluk zostal s Adelaidou sám, prechádzal sa s ňou po komnate, to sa zhovárajúc s ňou, to obzerajúc starožitné obrazy rozvešané po stenách a stĺpoch.

Adelaida ešte nikdy nepocítila takú slasť, akú našla v ľúbezných Svätoplukových slovách, ale čoskoro sa jej zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby vo vrave sem-tam sa prechádzajúcich mužov bola začula hlas dobre známeho grófa, o ktorom sme už prv čosi počuli. Ale ona videla všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť iba vo Svätoplukovi, a začala Svätopluka nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali cisára. Lenže medzitým, čo si Svätopluk chcel pozrieť obraz, visiaci oproti, zahvižďala mu okolo uší strela a treskla do stĺpa, pri ktorom stál s Adelaidou. Strela vyrazila zo stĺpa kus tvrdého muriva, a akoby sa bála dotknúť Svätopluka, iba padla k jeho nohám.

Táto udalosť pobúrila celý ples. Tu išlo o život Svätopluka. Ale anjel života a národa držal nad ním stráž. Hoci ohromený, ale nie zdurený, odišiel Svätopluk aj s Adelaidou z plesu.



[18] nemeckí bardi — bard je pôvodné označenie básnikov a spevákov keltských národov (slovanskí igrici)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.