Cítim už zášklby
tvojich ubolených nôh.
Iba tento dnešný večer
vedľa rieky poležiačky,
keď sa už ohne vykľúvajú, plné
tŕnia,
noc prichádza v rozpenenej reverende
bielej vody.
V chladnohviezdnom prítmí plno
znenia: „…žeravými nitmi
nôcka spečatená…“
„Nie, láska, preboha, už lonom
nenôť
ten tvrdoranný rubínový klenot!“
…a temnočierna ruka
kyslastú lunu žmýka do úsvitu…
A zatiaľ šepoce nám tráva
po nahých telách, hriešne, zatiaľ ona
zášklbmi ubolených nôh vždy odznova
sa vzdáva…
len tak od buka do buka
červenú angliu nám odmeriava…
(…a potom zrazu utína!…)
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
