Apokryfy

Blýskavica bola ozvenou
jej vôní… (Pod zdĺhavé dažde rozprestreté
sú dneska škrobené plátna
spevu z vtáčích hrdiel…) Ozvenou
spevavého stesku zasa
býval kŕdeľ
slncových koní!

Jelenie trombóny z hlbočiny
síňav
už zasa ruju
vytrubujú… (Ej, plameň
v znameniach kameňa a plemenne
divých ruží! Ej,
plameň!) „…nad oziminami kľačí
pieseň duchovná: hviezdnymi hvozdami podkovaná
záletná noc sa vzpiera šialenstvu
slepých koní…“

Dnes po jej speve ružové
povozy odchádzajú: svadobné
plátna suší na mesiaci… (V divom pachu
býčat zasvietila ruža: do spevu
hrdličiek červené
mašle vpletené a pesničky
cifrované spiežou
pri odzemku…) (Blýskavica
bola ozvenou jej
vôní…)

(„…voňali deti do bzučania
hmyzu, záhadný
jarný dym už dunel nad vodami…“) „Cez bránu ohňa
vstúp, les,
máš dobré hlasy…“
(Ale už predranné vetry, a ranené, farebnými švihľami
vôní a mrazu bičujú tento kraj… a lesný roh
vydáva už príliš chorý tón…) Jelenie trombóny z hlbočiny
síňav
už zase ruju
vytrubujú!

(„…do spevu žĺn, láska, vyšiel som
ťa hľadať a do krídlobitia
archanjelích mláďat…“) Ale márne,
hviezdnymi hvozdami podkovaná
letná noc sa vzpiera šialenstvu
slepých koní: Ozvenou jej vôní
sú dnes už iba ony, jelenie
trombóny, čo z hlbočiny síňav
už zasa ruju
vytrubujú…
(„…počujem z hĺbky hmly
kašeľ zimných vtákov…“) Pomaly už začínajú neskoré
letné víchry duť, v korunách stromov
sa už plody odväzujú, vydávajú sa
vtáky na slnovratnú púť… (A tam
dnes v šikmom úsvite
na svadobnom lôžku leží žena, lenže
až po spev nahá a odokrytá…)

Svadobné plátno schne
na mesiaci.

(A do šikmého úsvitu sa rúti
kŕdeľ
slncových – no slepých! –
koní pod jej nohami… Ozvenou
jej vôní dneska
je však už iba tieň pohrebnej tuje,
ktorá temnotnú miazgu roní a škrobené plátna
spevu z vtáčích hrdiel
sú iba víchrom, ktorý jej ťažkým rubášikom
plieska…)

Skutočnosť je však
krutá: namiesto jej spevného stesku
iba boh,
ktorý ostrom mečom blesku
z jej tieňa ženu vyťal: zabodnutá
v tmách
pohrebná tuja svieti, úplne
ju počuť! (No mala tam stáť žena!)
(Zastala a stojí na špičkách
pieseň: „…ej, plameň v znameniach
kameňa
a plemenne divých ruží!…“)