Ten silný okamih po tvojom navštívení,
Keď vo mne sputnali tvoj slanoslzý smiech
A ja som ustrnúc osamel vo väzení
A potom, vzdor a kŕč, schúlil sa na pelech!
Strácala si sa mi v mrazivo čírom znení,
Skuvíňal vietor a na vločky šklbal sneh,
Mne z dlaní stúpala prisilná vôňa ženy
A čuchom sníval som krvavo samčí hriech.
Na chrám sa postupne menila mokrá cela:
…a vôňa stúpala, ženská a dráždivá,
Tá živá spomienka na triašku tvojho tela.
A potom zhlboka vdychovali ju mukli
A býčí boli a svätí už za živa.
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
