Voda tu býva dôverčivá a rozvlnená ako črieda
božích hoviad
v nedeľňajšej síňave…
Najrozmanitejšia rúcha na seba berie
voda v nepreberných podobách a máva
nesčíselne tvárí: krídlami máva,
keď sa zarchanjelí, plachtí
a pláva vzduchom, z výšin
belostná… a ako do zimy zablúdený
motýľ spúšťa sa
a modrastým spevom chladu oplodňuje
nepoškvrnené uši žien a mŕtvych, do seba započúvaných…
Nie iba z blankytu prijíma znaky
skloviny! Ňou sa začína i kniha o márnosti
prúdenia a vírov, kniha
Kazateľ.
(No márnosť dávno už, dávno
predtým. A trvá.)
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
