Január, mesiac brúsený, bol
zovretý do železných obručí. Opodiaľ
stál môj tieň donaha
vyzlečený a čakal.
„…Tam kdesi v sklenom lese, v čírom
snežení a zvonobití
holubienka biela na mňa čaká, silná
pohlavím. Silný sval lásky,
srdce v ňom a v hrdle
vzlyk ako čierny vták mu sedí, drží sa
červenými nôžkami na brúsenej haluzi…“
Január, mesiac z ocele, a z peria
krídla vody. Len človek bez krídel a v putách
ruky: nezloží ich
v prosbe o milosť, nevezme
hlavu do dlaní…
Sneží do tmy, do tmy
sneží, spieva
biela holubienka
ženským plačom, pohlavím
však silná…
zovretý do železných obručí. Opodiaľ
stál môj tieň donaha
vyzlečený a čakal.
Do tmy sneží, do tmy blýska
množstvo samčích očí spoza mreží
a jastrí, silno.
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
