SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sonet


Len bolesť, áno. A možno stvoly ruží,
zrazených k zemi, keď ľúbil: „Som!“
Možno i anjel kedysi jeho snom
odnímal krídla: vraj, básnik, nech sa súži.

Len bolesť, áno. Nie anjel to dnes krúži,
len žena oblieta jeho dom
a hľadá. Básnik? Nič nenájde už v ňom,
mŕtvom. Nuž, prišli siahnuť si na ňu muži.

Len bolesť, áno. Po prvej druhá,
že nemá krídla, za ruže tiež ho zamieňa,
za tie, čo ktosi na jeho hrobe trhá.

Mať krídla, mŕtvy! Spopod kameňa
zaletel by si, kam ťa to dnes vrhá,
šľahlo by z ruží, a bozkával jej ramená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama