Apokryfy

Povinné čítanie
Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 344 hlasov.

Autor: Ján Stacho

Digitalizátori: Literárna nadácia Studňa

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jaj, ruky


Jaj, ruky
žalárnička (také, ach, krvavé sú
hviezdy dnes!), jaj!

Ej, do reťazí (nás,
vyňatých a vyvolených) sputnali,
i tieň stromu, ej,
do reťazí!

Šľahla si, láska (bacharova
žena vraj s muklom utiekla!), a dôvod bol
taký jednoduchý: sval
lásky (srdce,
srdce)!

Jaj, ruky
žalárnička (také, ach, krvavé sú
hviezdy dnes!) jaj!
„…si v silných dlaniach (vrahových
tieňov), on
ťa nimi hýčka, spieva ti
do lona, silno, silno, žena
bacharova! (Žena!)

Ruky, jaj!

(Ale muž z rodu
žalárničkov neodmyká.) Spev
jeho, jeho
spev (utrpenia
a trýzne v nich vraj nieto, zmyslu
nemajú) a spev znova
hymnicky trvá
a je!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jaj, ruky!

Ej, do reťazí (nás,
vyňatých a vyvolených) sputnali,
i tieň stromu, ej,
do reťazí! (A zatiaľ muž
s priťažkými, ach, rukami sa blíži!
k synovi s vyholenou hlavou: no z tých dlaní
vystupuje žiar a stúpa
dym Kainov…)

Jaj, ruky, jaj!

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Apríl