ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na vysokej skale vysoko a hrdo dvíha sa zámok lietavský. Raz mal ale tiež hrdo sa vypínajúceho majiteľa. Nazdal sa, že málo má majetku a lakomil sa na súsedný hrad Hričov, na ktorom bývala osamelá vdova ako pustovnica. Lietavský pán odkázal jej, či by ho chcela za manžela. Ona ale nechcela. Tým sa lietavský pán pohoršil, pojal sebou niekoľko svojich ludí a poď na hričovský zámok. Silou ho opanovali a vdovu v podzemnom žalári uväznili. Lietavský pán usídlil sa v izbách, ktoré pred tým nebohá pani obývala. Raz prišiel ku bráne zámku pocestný mních a žiadal o nocľah. Sluhovia ho odbyli. Tu začal mních kričať, že v zámku sa deje veľká neprávosť, že nevinná vdova vo vlastnom zámku sedí uväznená a že musí prísť trest za to na celý zámok. Na to kázal pán svojim sluhom, aby mnícha od zámku odohnali. Tak sa i stalo. Ale na druhý deň ráno vyhliadne pán z okna a čo vidí? Pred bránou stál ten istý mních, ktorého včera odohnali, rukou hore vztýčenou hrozil, ale bol celý z kameňa! Všetci sluhovia, keď to uvideli, poutekali a pán zámku kázal hradnému, aby uväznenú paniu ihneď zo žalára pustil. Hradný ponáhľal sa do žalára, ale tam našiel paniu už mŕtvu. A tak zutekal i on s pánom a vrátili sa na Lietavu.