ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na Beckove sídlil kedysi bohaprázdny Ctibor, náruživý lovec. Tento raz v nedeľu, keď sa práve zvonilo do kostola, dal zatrúbiť na poľovačku. Všetci lovci hneď sa zbehli, psov na svorky polapali a kone sedlali. Všade hlučne sa ozývalo: „Rušaj na lov!“ Tu ale zrazu jeden mních pokorne predstúpil pred Ctibora, pána hradu, s tými slovy: „Či čuješ tie zvony so všetkých strán? Dnes sa každá duša do chrámu pohýňa, spomni i ty na Hospodina!“ Na čo riekol hrdý Ctibor: „Čo mne Bôh i nedeľa? Komu treba, nech si ho hľadá,“ a doložil: „Rušaj na lov!“

Keď sa pustil so zástupom Ctibor, ľud nábožný horekoval: „Už sa celý svet prevrátil, pán hradu sa Boha spustil, deň nedeľný už nesvätí, Hospodine, buď mu i nám milostivý!“

Honba na zverinu sa začala, celý svätý deň v lesoch hluk, škrek a štekanie psov sa ozývalo. Divá zver se ukrývala, utekala, alebo šípom, kopijou smrteľne ranená v svojej krvi sa váľala. Keď sa ale deň nachýlil a mrkať začalo, jeden lovec z družiny takto k Ctiborovi sa prihlásil: „Pane, dosť už krve tieklo. Všetci sme ustatí, i tvoj koník pod tebou sa trasie. Dosť už bolo, zvon večerný svetu hlása mier a pokoj, noc sa chýli a ona má strašnú moc.“ — „Ej, čo ma tam, tvoje babské reči!“ riekne divý Ctibor. „Noc i peklo, všetko jedno. Rušaj, rušaj ďalej na hon!“ A v tom zazrel postrelenú srnu, bežal za ňou ďalej, ďalej neschôdnymi cestami, až kôň pod ním unavený padol i posledný raz vydýchnul. Ctibor týmto pádom prekvapený, hľadel okolo seba: „Hej, kto to, čo to tam v mrákote? Čo chceš, kto si?“ „Stoj!“ riekne príšera tvrdým hlasom, „ja som Lesný duch, tu je moje právo, ktoré žiadon človek nenaruší. Zver ustatá v ložiskách už leží, odpočíva, neradím ti ďalej ju naháňať, lebo beda bude tebe i tvojej bezbožnej duši!“ Ctibor divý skočí ako postrelený. „Rušaj na lov!“ vzkríkne a akoby besom posedlý, behá lesom sem i tam na rozume pomätený. Vlastní psi ho brechotom miesto zverá naháňajú až do rána. Ráno darmo hlada pána družina, lebo Ctibor zkapal navždy. Len keď mrkať sa začína, slýchavať ako psi štekotom Ctibora, pána svojho, každú noc naháňajú.