Slovenské zámky

Trenčiansky zámok nerozlučne je spojený s menom Matúša Trenčianskeho, „pána Váhu a Tatier“, ktorý tu vládol v rokoch 1275 — 1321. Jedným z neskorších majiteľov zámku bol knieža Štefan Zápoľský. Za jeho vlády izby zámku naplnené boly drahocenným náradím. Len jedno im chýbalo: pitnej vody nemali. Knieža Zápoľský zúčastnil sa raz výpravy proti Turkom. Z tej priviezol svojej panej Hedvige spanilú otrokyňu Fatmu. Tá bola z velmi vznešeného rodu tureckého. Doma bola množstvom služobníkov obkolesená, na zámku trenčianskom musela sama slúžiť. Odrazu přišiel do Trenčína mladý turecký kupec Omar a žiadal, aby za veľké výkupné prepustili Fatmu na svobodu. Bola jeho snúbenicou. Zápoľský ho však tvrdo odbyl: „Z trenčianskej skaly vody a z môjho oka slzy nedobudeš!“ Tohto slova sa chytil Omar, najal ľudí a dal sa kopať trenčiansku skalu. Tri roky kopali, kým prišli na vodu. Za odmenu prepustil Zápoľský Omarovi Fatmu z otroctva a Omar si ju odviedol do svojej vlasti. Povesť túto dodnes pripomína studňa milencov na srúcaninách hradu trenčianskeho.