ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď bol ešte Spiš pralesami pokrytý, prišiel vojvoda Lubina tam, kde je teraz Lubovňa. Tu začal so svojím ludom budovať luboviansky zámok. Práca šla pomaly napred, lebo čo na hrade cez deň vystavili, to na druhý deň rozváľané našli. Na blízku pod vrchom Ostrou mal totiž svoje bydlisko zlý duch, ktorý Lubinovi prácu hatil. I umienil si ho Lubina vyhľadať a požiadať, aby stavbe zámku neprekážal. Zloduch mu slúbil, že mu zámok sám vystaví, keď mu dušu svoju krvou podpíše. Lubina listinu podpísal a zámok navidomoči začal rásť. Už vysoko sa pnely skalné múry a zámok už-už bol hotový, keď Lubina začal starnúť a ľutoval, že Zloduchovi dušu svoju podpísal. Išiel preto do blízkeho kláštora k milosrdným otcom, ktorým príhodu svoju vyrozprával a rozhrešenia dosiahol. Mnísi prijali ho medzi seba a ubezpečili ho, že Zloduch viac nad ním moci nemá. Keď sa to Zloduch dozvedel, chcel vystavený zámok zničiť. Vyšiel zo svojej jaskyne a zdvihol veľký balvan, ktorý chcel hodiť na zámok, aby stroskotal ho so všetkým, čo v ňom býva. Ale ako balvan už chcel hodiť, zavznel z veže kláštora hlas posvätného zvona, ktorý Zloduchovi moc odňal a tak hodená skala padla len na breh Popradu, kde podnes leží.