ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ctibor, pán na Beckove, zaspal raz unavený po poľovačke. Odrazu zobudilo ho zavýjanie poľovného psa. V hneve skočil na rovné nohy a pýtal sa sluhov, prečo pes tak skučí? „Pane,“ odpovedali sluhovia, „starý žobrák prišiel prosiť o kus chleba. Ale Sivko naň vyskočil a kus haleny mu odtrhol. Žobrák bránil sa palicou a preto pes teraz tak skučí. Ctibor sa rozzlobil a ubohého starého žobráka dal za to chytiť a do priepasti svrhnúť. Márne prosil neborák za smilovanie. Keď už videl, že smrť má istú, zavolal Ctibora do roka a do dňa na súd boží. O rok na to zaspal pán Ctibor v zahrade svojho zámku. Medzi tým priplazila sa k nemu vretenica a uhryzla ho. Ctibor od boľasti sošialel a v boľasti voslep spadol do tej istej priepasti, do ktorej pred rokom dal svrhnúť úbohého žobráka.