Slovenské zámky

Pánom Starohradu bol za časov Jiskrových Milko, syn Pankráca zo Svätého Mikuláša. Ako driečny šuhaj často chodieval na svojom vranom koni do neďalekého mesta Žiliny. Tam oboznámil sa s krásnou Marienkou, dcérou žilinského rychtára. Do Marienky sa však zaľúbil i priateľ Milkov Vladimír zo Strečna. Keď sa to dozvedel Milko, zriekol sa Marienky z lásky ku svojmu priateľovi. Marienku vzal si Vladimír za manželku, ale nebol s ňou šťastný. Nemala ho rada a vše myslela na šľachetného Milku. Vladimír vyčítal jej to a v žiarlivosti dal Milku zavraždiť, keď sa vracal domov po brehu Váhu. Tam bol i pochovaný. Marienka nemohla naň zabudnúť. Často chodila po brehu Váhu na jeho hrob a tam smútila. Vladimír jej to zapovedel a striehnul na ňu, či tam už nepôjde. Odrazu vidí ako sa k nemu blíži na koni jazdec v rytierskych šatoch. Nazdal sa, že je to rytier, ktorý ho má k súdu odviesť, pretože dal zabiť Milku. Preto oboril sa na jazdca a mečom ho zabil. Teprv potom poznal, že to nebol rytier, ale preoblečená Marienka. I chcel prchnúť preč od miesta svojho zlého skutku, ale blesk s neba udrel do neho a tak všetci traja ležia tam na brehu Váhu pod Starohradom.