Slovenské zámky

Vršatecký zámok v Trenčianskej stolici volá sa po maďarsky Ľví kameň (Oroszlánykö). Ako prišiel k tomu priezvisku? O tom vám chcem dačo rozprávať. Pod Vršateckým zámkom býval za dávnych dôb pán Tichomír so svojou manželkou Elenou. Tu sa stalo, že pán Tichomír ochorel a zomrel, a skoro za ním i jeho manželka. Zostalo po nich dvoje sirôt: Belko a Ilka. Tie opatrovala ich teta, ale tá bola vlastne ich nepriateľkou. Chcela ich sprevodiť zo sveta, aby sa mohla zmocniť ich bohatstva. Raz sa prechádzala v záhrade. Tam držali za silnou mrežou leva, ktorého priviezol sám pán Tichomír z výpravy proti Turkom. „Tento lev mi musí pomôcť!“ vravela teta sama k sebe. Večer prišla ku ľvovej klietke s pilníkom v ruke a dala sa do práce, aby mrežu prepilovala. Chcela, aby lev dostal sa von z klietky a ráno, keď pojdú dietky do záhrady na prechádzku, aby ich zadlávil. Ale stalo sa inakšie: akonáhle bola teta s prácou svojou hotová, lev vyskočil z klietky a roztrhal ju na kusy. Utiekol do hôr a stal sa postrachom celého vidieku za dlhý čas. Na pamiatku toho vystaval Belko pevný zámok na tom brali, kde sa lev najradšej zdržiaval.