ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď roku 1241 blížily sa tatárske hordy, vyzval král Vojtech IV. pána hradu Vršatského Imricha, aby sa snažil s čatami svojimi priraziť ku kráľovskému vojsku. Imrich s ľútosťou lúčil sa s mladou svojou ženou. Keď už hrad opúšťal, prosil ho starý kastellán Ondrej Budiač, aby ho vzal so sebou proti Tatárom. Na mnohé prosby privolil pán k tomu. Ale v bitke pri Šajave oba upadli do zajatia tatárskeho a náhodou oba boli na jednej reťazi za nohy prikovaní. Budiač neprestajne premýšľal, ako by seba a svojho pána mohol oslobodiť. Na útek nebolo možno pomysleť. Keď boli raz v jednej pivnici zavretí, našiel tam Budiač sekeru a pokúsil sa s ňou reťaz rozdrviť. Keď to neišlo, zdvihol sekeru a uťal si vlastnú nohu, ktorá bola k nohe Imrichovej reťazou priputnaná. Tak podarilo sa Imrichovi ujsť a dostal sa na svoj hrad Vršatec. Keď o tom počul tatársky vojvoda Kadán, dal Budiača vyliečiť a prepustil ho na slobodu. Král Vojtech povýšil ho potom do stavu zemanského a dal mu do erbu vršatského ľva s uťatou nohou, reťazou sopiatou.