ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na čabradskom hrade radi vídavali istého Gelu, rodom Krupinčana (zomrel roku 1712 v Baňskej Bystrici), ktorý bavieval ich svojimi vtipmi a kúskami. Raz stavil sa vraj s Andrejom Kohárym, že aj jeho prevedie a kedy bude chceť, na jeho koni do svätoantolského kaštieľa sa donesie. Koháry navštevoval prenčovského farára a keď z návštevy šiel na koni domov, vyše svätoantolského chotára, na „Žobráku“, kde teraz nad hradskou kríž stojí, počuje krik a bedákanie. Ide za hlasom a najde tam chromého žobráka, hromžiaceho na samopašných chlapcov, ktorí, keď si oddychoval, barle jeho vyniesli vraj na duba, a vo vrchovci povesiac, zutekali. Koháry uviaže koňa o kríž, vyjde na strom pre barle; keď bol vo vrchovci, vyskočil Gelo (lebo on to bol pretvárený) na koňa a zarehotajúc sa, poď do svätoantolského kaštieľa. Koháry, prehral stávku, a musel peší domov.