Povesti zo Slovenska

Od Pustého Poľa vedie cesta hlbokou dolinou až ku Kamennej bráne, popod ktorú sa prechádza. Túto bránu stavaly vraj Lútky ku pocte svojmu kráľovi Kovladovi, keď sa ženil, a ozdobily ju kvetami, zelenými ratolesťami, pozlatily ju a drahokameňmi povykladaly, aby dlho a šťastne so svojou manželkou žil a panoval. Vtedy bol Hron bohatý na zlaté a strieborné bane, ovocie rozličné sa rodilo, polia žitom a pšenicou boly zasiate a ľud bol zámožný. Kráľ Lútok i s královnou žili šťastne, až sa im narodil pekný syn. Zaopatrili mu pestúnku z Telgarta a prikázali jej, aby ho s očí a s rúk nespustila. Červený zloduch však to šťastie Kovladovi závidel a tak dlho prosil pestúnku, aby mu malého chlapčeka len na chvíľu požičala, až ho obdržal a odniesol. Kráľ Lútok sa nad tým veľmi zarmútil a hneď rozkázal všetkým Lútkam sa ozbrojiť a Červeného zloducha k tomu prinútiť, aby mu syna prinavrátil. Bola to tuhá vojna, ale zloduch bol mocnejší a zvíťazil. Kráľovi nepozostávalo inšie ako Hron opustiť a inde sa presťahovať. Od toho času Hron schudobnel. Na roliach sa sotva ovos rodí, na lúkach len malá tráva rastie a v baniach je len železná ruda. Kamenná brána ale ešte stojí ako pomník tejto udalosti.