ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Janošík bol veľkým priateľom chudobnému slovenskému ľudu a kde len mohol, hneď prišiel na pomoc. V Liptove v dedine Štiavnici bolo mnoho zemanov, ktorí si často zábavy robievali v blízkom lese. Mali tam kolkáreň. Raz prišlo jednomu pánovi na um, že miesto drevených koliek boly by lepšie kolky živé. Bolo zrejmé, že mu v kotrbe účinkoval liehový nápoj. Dal hneď vyhodiť drevené kolky a rozkázal sluhom priviesť deväť želiarskych chlapcov z blízkej dediny. Páni mali z tohoto žartu veľkú radosť, chudobní rodičia ale plakali, že ich synovia musia slúžiť pánom k surovej zábave. Akonáhle sa o tom Janošík dozvedel, odkázal pánom, že ich pri ich zábave navštívi. Páni sa na to prichystali a ozbrojili sa puškami. Keď boli v najlepšej zábave, prišiel Jánošík sám a robil pánom výčitky pre ich neľudskosť. Páni chytili sa svojich pušiek, ale prv ako mohli vystreliť, vyrútili sa na nich z húšťavy Janošíkovi kamaráti a polapali a poviazali ich. A teraz musili ísť všetci na vrch, kde už bola kolkáreň pripravená. Deväť pánov musilo sa tu postaviť za kolky a Janošíkovi kamaráti sa do nich strafovali. Len vtedy ich pustili, keď každý z nich dostal guľou do zadku. Tak príkladom ukázal Janošík pánom surovosť ich zábavy. Ešte dnes si ukazujú ľudia pri Štiavnici Janošíkovu kolkáreň.