ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

28. októbra 1918 nadišiel konec svetovej vojny a my Slováci oslobodili sme sa z tisícročného jarma našich nepriateľov Maďarov a spoločne s bratmi Čechmi založili sme Československú republiku. Ale hneď o pol roku na to v júni 1919 napadli Maďari Slovensko. Chceli nás prinútiť k ďalšiemu otroctvu, lebo bez našej práce nemôžu byť živí a keby sme už nechceli zpät do ich jarma, chceli nám aspoň naše stáda odohnať a naše sypárne orabovať. Bolo s nami vtedy veľmi zle, ale mali sme bratov Čechov, ktorí akonáhle počuli, že nás napadli aziatické hordy, hneď sa ponáhľali nám pomôcť. Medzi nimi prišli aj traja bratia Čermákovci. Spali v našej škole, v malej slovenskej dedinke na juh od Košíc. Zavčas rána vstali a spolu s druhými českými legionármi a Sokolmi išli na stráž. Najmladší išiel ku krížu pri Kerešťánovej ďateline. Ale akonáhle tam prišiel, prepadli ho do legionárskych šiat preoblečení Maďari. Keď zbadal, že sú to Maďari, strieľal do nich a dvoch aj zabil, ale bol do čela trafený a padol. Najstarší brat, keď počul streľbu z toho miesta, utekal bratovi na pomoc. Tiež prostredný brat počul, ako napadli jeho brata a pospiechal i on mu napomáhať. Ale sotva prišiel na to osudné miesto, bol trafený do srdca. Keď videl najstarší brat, ako umierajú jeho dvaja bratia, zahorel pomstou a so štyrmi kamarátmi vrhol sa na Maďarov. Padol aj on, ale Maďarov odohnali. Všetci traja pochovaní sú v jednom hrobe tam, kde vytiekla z ich šľachetných sŕdc krv za slobodu Slovenska.