SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svieťže…!


Svieťže, temný mesiac,
skorej súmrak bude
a ja domov pôjdem
vo večernom kľude.

Pod oblôčkom milý
už ma čaká asnáď,
akože sa mu mám,
ako v oči zasmiať?

Nebudem sa hanbiť
viacej pyšťok mu dať,
zažmúrim si oči,
keď ho budem ľúbať.

Potme bude všade,
nik nás nepostrežie,
veď sa nevydriape
dakto na prístrešie.

Svieťže, mesiac, svieťže,
domov idem z poľa,
bodaj moja túžba
číra pravda bola!

23. II. 1887