SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cigánska


Sneh biely polia kryje
a po ňom stvrdol srieň;
jak vlci víchor vyje
a vniká špárou stien:
mňa malý ohník zhrieva,
čo puká na zemi;
čuj, chlapče, prilož dreva
na ohník plamenný.
Tlč tupo, ťažké kladivo,
frč, iskra, vesele,
čuj, neváľaj sa lenivo,
veď chladnú ocele.
My teraz biedu trieme,
ja dvíham kladivo,
lež minú chladné sriene,
čo pália mrazivo;
zas príde leto teplé,
zas šibne tráva z lúk
a v krásnom, vonnom svetle
zas zbrnká pestrý brúk.

13. VI. 1902