SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prostonárodná II.


Pod zelenou horou rastie kosodrevie;
čo pre teba, šuhaj, trpím, nik to nevie.

Veru sa mi často od srdiečka vzdychá,
lež ma nevyzradí táto hora tichá.

V našom cintoríne smutná vŕba stojí,
nikdy, ver mi, milý, nebudeme svoji.

Keď háj očervenie, prvý sniežik spadne,
ja už budem driemať v tmavom hrobe na dne.

Svet nám nedožičí, aby sme sa mali,
a zlých ľudí srdcia horšie ako skaly.

1885