ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Von víchor stonie úzkostlive,
strieborné hviezdy nebo roní
po tichej, pustej bielej nive,
kade sa hrával vánok vonný.

Ja sedím rúče v nemej chyži
a jaknáhle mi oko stokne,
hneď sa mi prudký víchor zblíži
a robí hrmot v jasnom okne.

Len mesiac bledý na nás hľadí
a usmieva sa kmitom smavým,
jak sa ja šuhaj bystrý, mladý,
milenka, teraz s tebou bavím.

V strieborných lúčoch bledom kmite
objímam teba vášnivo ja,
ký oheň blčí v tebe skryte,
ach, jak ma zhrievaš, páliš, moja!

A moje údy skrahlé chladom
hruď tvoju vrelú objímajú,
krv živšie prúdi v srdci mladom,
keď prilnem k tvojho srdca raju.

Ty verná si mi, a to celkom;
keď ja chcem, chladná si mi ako ľad,
a keď chcem, blčíš v ohni veľkom,
ó, drahá piecka, ako ťa ja rád!

2. XII. 1891