ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ja počerná som dievčica,
lež krásna ani jedľa;
hruď moja mužským páči sa
a mnohých k láske zviedla:
mne oko žiari ako hrom
a ústa k bozkom stoja;
bár cigánske len dievča som,
sa páči krása moja.

Kým druhé dievky z osady
sa v ťažkej práci derú,
až scvrknú im pŕs pôvaby,
ja nejdem robiť veru,
lež schodím mesto, dedinu,
a vždy sa čosi zdarí:
vždy sú, čo dievča privinú
jak lastovičku z jari.

Svet mrcha o mne klebetí,
že za mnou lipnú páni;
aj včela letí na kvety,
kde sladký med si schráni.
Mne peniaz ako púpava
už mnoho pánov dalo,
no skoro som ich udala,
ach, mne je všetko málo.

Ja voľná som jak kuroptva,
čo liece v krásnom poli;
som od ohľadov slobodná,
čo pre ne srdce bolí.
Nie ako dievky sedliacke,
čo stud ich v láske hatí;
len mne byť v zime na priadke,
len mne dať hrdé šaty!

13. VI. 1902